✴10

65 4 0
                                    


Bol večer 14. a kruh sa stále nemenil. Večera prebiehala rovnako, no Marian ma požiadala o doprovod pri večernej prechádzke. S radosťou som vyhovel jej požiadavke. Prechádzali sme sa asi pol hodiny. Vietor bol studený a odohnal všetky mraky z oblohy. Hviezdy nádherne svietili a okrúhly mesiac osvetľoval hladinu oceánu nádherným leskom. Nad hladinou sa dvíhala postupne hustnúca hmla, ktorá postupne zakryla všetok ten nádherný lesk mesiaca.
"ĽADOVÉC" ozvala sa vystrašene a nervózne hliadka. Za riadnu chvíľu sa loď začala pomaly otáčať. Kapitán a ostatní námorníci behali hore dolu, vykláňali sa cez palubu keď sa ozvalo: "NARAZÍME"
Marian sa na mňa pozrela. Chytil som ju za ruku."Nemaj obavu. Vieš že je to nepotopiteľná loď."
Odpovedala mi len jej úsmevom. V tom sa ozvalo dlhé škrípanie a buchot. Loď sa triasla a námorníci začali behať ešte rýchlejšie. O pár sekúnd sa vedľa lode objavil obrovský ľadovec.
"Zastaviť motory!"
Zopár zvedavcov vybehlo von a začalo ľutovať, že nevideli ako Titanic narazil. 

Aloha!

Tak.... Je to tu.
Ospravedlňujem sa za moju neaktivitu.  Keď som začínala písať  mala som hlavu plnú nápadov a písanie šlo samo...ale po pár častiach som zistila že moc ľudí nesleduje môj príbeh a tak ma písanie prestalo baviť.  No po pár mesiacoch som dala príbehu 2. šancu a tak sa budem snažiť príbeh dopísať.  Snáď sa vám ďalšia časť páčila a budem rada ak zanecháte nejaký ten komentár/názor/vote.

Mahalo! 😁

*Maggie

TITANIC 1912Onde histórias criam vida. Descubra agora