"Dobré ráno dievčatá." - pozdravila nás mama. My sme odzdravili bez akéhokoľvek nadšenia. "Stalo sa niečo?" Opýtala sa znepokojujúco. A sme jej vysvetlili situáciu v ktorej sme, že Justinov koncert nestihneme. Mama povedala.:"Pôjdem teraz s vami do areálu a možno tam bude niekto z rozhodcov alebo organizátorov a uvidím, či sa to bude dať zmeniť." Ja som na ňu nechápavo pozrela a povedala: "Je 6:39 to ako vážne myslíš, že niekto tam tak skoro bude?" Pred areálom sme sa s mamou rozišli ona išla niekoho pohľadať, či už rozhodcov alebo organizátorov a my sme išli sa postarať o Rolanda. "Ahojte, tak čo?" Hneď ako nás Nina zbadala v stajni pribehla za nami. "Mama išla niečo vybaviť." Odvetila som. Keď sme už mali urobenú prácu, nás kúsok znepokojovalo, že moja mama ešte neprišla za nami. "Ideme na raňajky? Už som celkom hladná, možno tvoja mama išla rovno na izbu a tam nás čaká. Povedala Linda a ja s Ninou sme len súhlasne prikývli. A mala Linda pravdu. S mamou sme sa stretli na recepcii. "Tak čo?" Vykríkli sme všetky naraz. "Už je všetko vybavené. Nina, ty štartuješ ako 7. A Iza ty ako 17. s tým, že hneď ako prejdeš parkúr ja zobierem Rolanda a vy pôjdete rovno na cestu." Od radosti sme všetky 3 naraz objali moju mamu a na raňajkách som sa opýtala: "A kde sa prezlečiem?" Keďže som vedela, že ja som šoférka tak mi bolo jasné, že za cesty to nestihnem. "No, asi až v Prahe." Povedala mama a všetky sme sa zasmiali. Ale, tak hlavné je, že stihneme koncert a keď budem za volantom nikto nebude riešiť môj outfit. Po raňajkách sme sa vybrali do jazdeckého obchodu, ktorý je v areáli, pozrieť, čo majú a po ceste sa pridala ku nám aj Sofia. Po obede sme sa išli postarať o naše kone a potom sme išli si na izbu zbaliť veci, ktoré potrebujeme do Prahy a dali sme ich do auta, keď som pozrela na mobil a bolo už 13:52. Takže pravý čas na prípravu na štart. A znovu celá preteková rutina sa zopakovala. A presne tak ako mama naplánovala, hneď po parkúri som zosadla, dala som jej Rolanda a utekali sme do auta a vyrazili na cestu. Hneď po chceck-inte v hoteli sme išli na izbu a dohodli sme sa, že 19:30 sa stretávame na recepcii. Ako prvá som išla do sprchy ja a za mnou Linda. Za ten čas ako sa Linda sprchovala ja som si urobila makeup. Keď vyšla sa opýtala koľko je hodín.: "19:15" vykríkla som. Okamžite som si išla vyfénovať a vyžehliť vlasy Linda si zatiaľ urobila makeup a ledva sme stihli prísť na recepciu v dohodnutý čas. Cez vchod v aréne sme prešli rýchlo, pretože všetci už boli dnu a ostávalo 5min. do začiatku koncertu. Miesta s Lindou sme mali pod pódiom a Nina mala na druhej strane arény. Tak sme sa dohodli, že sa po koncerte stretneme pri aute a rozišli sme sa. Keď ešte Justin mal na pódiu predskokana, išla som na WC. Keď som vyšla na chodbu, celá chodba bola prázdna a vybrala som sa hľadať WC. Ako som tak išla na konci chodby som zbadala 2ochrankárov ako stoja pred vchodom do backstage. Hneď som sa otočila a išla som späť a vtom niekto na mňa zakričal: "Hey, beautiful! Wait." Keď som sa otočila, zbadala som ako ku mne beží Justin a za ním 2 ocharnkári. Keď ku mne pribehol opýtal sa: "Ty asi nie si moja veľká fanúšička však?" Ja som sa kúsok začervenala a povedala: "Ako to vieš?" On sa pousmial a povedal: "Nekričala si keď si ma zbadala. Čo tu robíš na chodbe?" A znovu som sa kúsok začervenala a povedala som: "Hľadám WC a kúsok som zablúdila." A som sa ho ešte opýtala: "Nechodia za tebou tu tak blízko backstagu tvoje najväčšie fanúšičky? Nevyrušuje ťa to?" A on povedal: "Nie, pred koncertom a po koncerte moja ochranka stojí až tam" a ukázal na jeden plagát, ktorý bol ešte ďalej od nás a tým pádom aj od backstage. "A keď už nikto nie je na chodbe idú bližšie k dverám ako sú teraz. Ale ja už musím sa ísť pripraviť, prepáč." Objal ma a zašepkal: "Ako sa voláš? Uvidíme sa ešte niekedy?" Ja som mu povedala: "Neviem." A išla som na WC, keď som sa vrátila k Linde sa ma opýtala: "Kde tak dlho si bola?! Skoro si zmeškala Justina." Nemohla som jej povedať pravdu tak som jej len povedala: "To by si sa čudovala, koľko ľudí bolo na WC a pokým som ho ešte našla..." Keď sme po koncerte prišli na hotel bolo už po 5ráno. Nastavili sme si budíky na 10:15 a okamžite sme zaspali. Keď zazvonil budík tak som sa cítila ešte viac unavená ako keď som išla spať. Prezliekli sme sa a pokým sa Linda ešte maľovala ja som išla na recepciu vyplatiť izbu. Keď som ju vyplatila, začula som obrovský krik niekoľkých pubertiačok tak som potom vyšla vonku pred hotel sa pozrieť, čo sa deje a akurát z hotela oproti vychádzal Justin k autu. Pred autom sa pozrel na mňa a ja som rýchlo vbehla späť do hotela. Po chvíli niekto zaklopal a ja som išla k dverám so slovami: "Asi už nám doniesli kávu." A Linda nato: "No konečne." Keď som otvorila dvere, stál pred nimi Justin.
YOU ARE READING
Can we still be friends?
FantasyIsabell je obyčajné 18.ročné dievča, ktoré má rovnaké problémy ako jej rovesníci. Ale raz sa jej život behom jednej sekundy od základov zmení. Vstúpi do jej života popová hviezda o ktorú do tej chvíle nejavila žiadny záujem a úplne stratí súkromie...