Can we still be friends?

4. Justinov koncert v ohrození

Hneď po príchode sme išli Rolanda ustajniť a potom na hotel sa ubytovať a na večeru. Po večeri som išla s Lindou za Rolandom, vyčistili sme ho a zobrala som ho pojazdiť na cca pol hodinku aby nebol veľmi ztuhnutý zajtra a zvyšok večera sme oddychovali na izbe. Ráno už o 7 sme boli pri Rolandovi, ako prvé dostal seno, potom som mu vykydala box a Linda mu dala raňajky a tak sme išli aj my na raňajky. Keďže štart budem mať až poobede tak po raňajkách sme išli na izbu a pozerali sme TV. "Nemali by ste už ísť zapliesť Rolanda?" Opýtala sa nás moja mamka "Hej, hej poďme." Odvetila som a hneď sme sa vybrali za ním. Našťastie náš hotel je v areály tak za necelých 5min., už sme boli pri Rolovi. Počas zapletania sme si púšťali hudbu a ani sme sa nenazdali a už mal celú hrivu zapletenú. "Ja sa tak tešiiiiim na zajtra. Normálne si to ani nevieš predstaviť ako veľmi sa tešiiiiim, že zajtra ho uvidím, Justina." Cestou na obed Linda znova už asi 10x od včera mi pripomenula ako veľmi sa teší na zajtra. Ale už som to ani neriešila, len som si to vypočula. "Tak, čo dievčatá? Už máte hotovo?" Opýtala sa nás na obede mamka. "Áno, samozrejme, všetko stíhame." Povedala som. "Je ti dobre?" Opýtala sa ma kúsok vystrašene Linda. "Áno, len som nervózna, nič mi nie je." Keď som to dopovedala, usmiala som sa, aby som dala najavo, že naozaj som v pohode. "Aaaale noták neboj sa, vy to zvládnete." Povzbudila ma Linda. Po obede sme išli ešte porobiť nejaké veci okolo Rolanda a tak som sa išla prezliecť naizbu. Potom už nasledovala taká taká preteková rutina prehliadka parkúru, príprava koňa, opracovanie atď. A to znamená, že poobede už nebolo také oddychové. Po skončení pretekov som predstavila Lindu s pár mojimi kamarátkami a keď sme už mali všetko porobené pri koňoch išli sme na spoločnú večeru. Na moje počudovanie až počas večere Linda spomenula Justina a Nine sa rozžiarili oči a povedala: "Aj ja zajtra idem na koncert, som sa bála, že budem tam sama. Kde máte miesta?" S Lindou sme sa navzájom na seba pozreli a Linda nato: "To aj my by sme radi vedeli." Vôbec nám nedošlo, že sme nepozreli miesta na lístkoch. "A hotel aspoň viete?" Opýtala sa Nina: "Noo, to heeej. Samozrejme ako sa volá?" A šťuchla som lakťom do Lindy. "Top Hotel Prague." Vyhŕkla Linda. Ani som netušila, že to vie a dodala: "Presne 250m od hotela, kde bude.." a obidve vykríkli "Justin!!!" Tak už mi je to jasné skade vedela názov hotela. "A aj ja mám tam, kde vy rezervovanú izbu." nadšene povedala Nina. Zvyšok večera sme ešte celá partia strávili spolu. Keby Nina s Lindou mohli, tak by sa celý čas bavili len o Justinovi ale našťastie som tam nebola sama, čo nie je až taká veľká fanynka Justina ako oni 2 tak sme sa snažili aj meniť témy. "Nie. Nie. Nie. Nie." Skoro so slzami v očiach som zakričala. Všetky v momente na mňa pozreli. "Čo sa deje?" Opýtala sa Sofia. "Súťaž, ktorú ideme zajtra s Ninou dali až po 15. Ja idem 39 Nina 33. To nemáme žiadnu šancu stihnúť Justinov koncert." A nastalo na pár sekúnd úplné ticho. "Nikdy nehovor nikdy posledná šanca  sú rozhodcovia. Hneď ráno musíte ísť za nimi a vysvetliť im situáciu." Povedala Sofia. "Myslíš, že to zmenia?" Opýtala som sa. "Neviem ale za pokus to stojí no nie?"