"Harry prosím podaj mi tú plienku." V zuboch som mala zahryznutú malého bundy a snažila som sa ho rýchlo prebaliť, pretože sme vôbec nestíhali.
"Tu je!" Podal si ju a zobral mi z úst malého bundu."Náš šofér ešte chvíľu počká? Nevedela som, že malý sa práve teraz rozhodne naložiť do plienky." Zasmiala som sa a vytiahla som z tašky nové bodýčko.
Harry sa nahol nad malého a začal ho rozosmievať. Šteklil ho a brnkal mu po nose. Zabával ho pri tom, ako som sa ho snažila prebaľovala, aby náhodou nezačal plakať.
"To je v poriadku miláčik. Musí nás počkať, pretože to má zaplatené." Jeho pohľad mal stále upriamený na malého. Ten sa na ňom smial lebo Harry robil všelijaké grimasy.
🌼
"Môžme?" Opýtal sa nás šofér.
"Áno!" Povedali sme naraz s Lucy. Vydýchli sme si a opreli sme sa o mäkké sedadlá auta.
-Náš malý Theo Oli, sa narodil v Londýne, tak ako sme s Harrym chceli.
Hneď, ako nás pustili z nemocnice, boli sme ho ukázať v Bruseli môjmu ocinovi, Rukašovi a samozrejme aj Lucy. Keď sme sa vracali naspäť, zobrali sme Lucy zo sebou, aby sa konečne s Niallom videli.-
"Čo myslíš? Ako budú reagovať?" Moja pozornosť patrila iba jemu. Malému klbku, ktoré si spokojne odfukovalo vo vajíčku.
"Samozrejme, že budú nadšení!" Vykríkla Lucy a hneď za tým sa ozvalo moje pššš. Lucy si dala ruky do obranného gesta a pozrela sa na malého.
"Prepáč." Zašepkala a oprela sa o sedačku. Pozrela sa na Harryho, akoby čakala že teraz prehovorí on. Ja som sa stále pozerala na Lucy aj keď som cítila Harryho pohľad na mne."Určite." Zasmial sa na nás.
"Všetci budú šťastní a hneď si ho budú chcieť popestovať." Nakoniec sa Harry iba usmial.
"Asi máš pravdu." Vzdychla som sa a chytila som malému rúčku. Mal ju príjemne teplú. Môj pohľad som zamerala von oknom na mihajúce sa stromy."Len mi je ľúto, že to nevidí moja mama." Moja tvár zosmutnela. Cítila som, že na na mňa pozerajú oči, ale stále som sa pozerala von oknom. Keby som sa na nich pozrela ihneď by som sa rozplakala, a to nechcem.
"Určite by bola na teba hrdá." Na konci Lucynej vety som počula úsmev. Jej jemný úsmev vykúzlil aj na mojej tvári úsmev.
"Asi." Pozrela som sa na ňu a mykla som plecom."Určite." Povedal chrapľavý hlas a v zápätí ma jeho mohutné ruky stiahli do silného objatia.
"Určite by bola na teba hrdá. Určite by sa všade chválila, že akú krásnu a šikovnú dcéru vychovala." Povedal mi do ramena. Objatia som mu hneď s láskou opätovala.🌼
Po dlhej ceste plnej kojenia a uspávanie, -a to stále dookola-, šofér zastal pri vile. Vystúpili sme z auta a Harry zobral malého. Ja som pomohla Lucy s vecami a snažila som sa skryť nervozitu a nepodareným úsmevom.
"Neviem či-"
"Láska. Ničoho sa nemusíš báť." Skočil mi reči Harry. Tentoraz, môj úsmev sklesol. Hlasno som vydýchla a nadýchla a jemný úsmev bol opäť na svete."Milujem ťa." Povedal mi Harry. Jednou rukou ma chytil a preplietol naše prsty.
"Aj ja." Moje oči našli biele, mohutné dvere, ktoré už Lucy pomaly odomykala.Spanikárila som, keď som počula dupot a kričanie nejakej osoby, ktorá bola za dverami. Stlačila som Harryho ruku silnejšie a neisto som si prestúpila na druhú nohu.
"Vitajte!" Dvere otvorila Gemma so širokým úsmevom. Ihneď za ňou sa pomaly ukazovali známe tváre. Všetci boli nahodení do pekných oblekov a šiat. Všetci boli krásne učesaný a to, sa mi zdalo podozrivé.
Gemme som hneď skočila som náruče a silno ju objala.
"Chýbala si mi!" Povzdychla som si a každého do radu som objala.
To isté urobila aj Lucy, ktorá hneď ako všetkých vyobjímala, skočila Niallovi do náruče.-----------------
❤ Larrya
CZYTASZ
Secret love of childhood
Fanfiction"Ty to nevidíš? Nevidíš, že ťa milujem? Vždy som ťa miloval a milovať aj budem." Povedali Zelené Oči Plné Sĺz. Začiatok - 18.02.2017