"kde bývaš?" opýtal sa ,keď sme vyšli z uličky.
"tajomstvo.Stačí ak ma zavedieš pri park" povzdychol si a zmenil smer.Nasledovala som ho.
"čo znamenajú tvoje kresby?" opýtala som sa.
Pamätám si všetky jeho kresby.Zrkadlo,oblak z ktorého prší,huslový klúč,sova,orol,križ,napis Believe , Ježiš,Never say never a mnoho iných.
"znamenajú zmyseľ mojho života,každa jedna kresba,ako tomu ty hovoríš, je niečo zo mňa,čím sa riadim alebo čo mi dáva silu" povedal zamyslene.Nečakala som ,že mi na to odpovie.
"veľa ludí si myslia , že sú ti len sproste malby ale tým človek vyjadruje seba sameho a svoje pocity.Ako pri tanci alebo speve." pokračoval dalej.Počuvala som ho pozorne.Každé slovo som si vryla do pamäti.
"Sme tu." zastavili sme pri parku.Od tialto som to už poznala.
"ešte raz ďakujem tajomný "povedala som.
"niet za čo D " videla som jeho uškrn.Jediná vec ktorá je na ňom vidieť.
Usmiala som sa od ucha k uchu.O točila som sa a smerovala domov.Po ceste som si dala dole kapucňu a tým som odhalila svoje hrdzavé vlasy.
Do izby som vliezla oknom.Derek sedel na posteli,keď ma zbadal ,pribehol ku mňe a silno ma objal.
Pýtal sa ma ,kde som bola,ako som zdrhla a ostatné blbosti.Povedala som mu všedko , okrem tajomneho.
„mohli by sme znova vlak.“ Povedal Derek.Už nemáme napady , čo pografitovať.
„ministerovu pracovnu“zosmiala som sa.To ešte nikdo neurobil a je to nemožné.Založila som si ruky za hlavu.
„ty si hlavička D“sarkasticky povedal a zhasol svetlo. Prezliekla som sa do pyžama.Pozerala som na twitter. Nič moc nové.
„Bastill bude mať tu koncert , za 3 týždne“ povedala som nahlas.Dostala som napad.A podla všetkého aj Derek.Zaškerili sme sa na seba a zaspali.
Ráno ako zvyčajne sme nestíhali.Zobrali sme si skejty a uhaňali do školy.
„nenavidím matiku“ zamrmlala som.Stara učiteľka Holdová nam chce dať písomku a ja nič neviem.
Položila predomňa papier s príkladmi.Videla som len písmená a čisla.Ničomu som nerozumela.Ten človek ktorý dal do matiky písmená museľ byť kretén.
Zabuchla som svoju skrinku a išla za babami ,ktoré ma čakali pred školou.
„dnes má byť , pri Manhattanskom moste“zapištala Faith.
„kto ?“ opýtala som sa lebo som nechápala o čom.
„ pán tajomný“ vzdychla Clary. Pretočila som očami. Najradšej by som im povedala , že som sa s ním rozprávala ale radšej som bola ticho.
„ideme alebo ,vy dve kravy tu budete nad ním vzdychať?“ opýtala som sa so zdvihnutým obočím.Zavrčali na mňa ale nakoniec sme sa pohli.
Sadli sme si do starbucks-u a kecali,ohovarali a smiali ,samozrejme.Pípla mi sprava.John
.Manhattanský most.Dnes o 22:30.
Zdvihla som obočie. Napísala som aj Derekovi.Tomu prišlo to isté.Nechápala som, ale rozhodli sme sa prísť.
O 2 hodiný som sa s babami rozlúčila a išla domov.S Derekom sme sa o tom rozprávali ale nakoniec sme sa rozhodli isť.
Do backpacku som hodila posledný sprej a dala som si ho na chrbát. Na hlavu som si dala len čiernu supra snapback a vyliezla som oknom.
Išli sme po ulici a mínali ludí ktorý sa ponahlali domov.Hrdzavé vlasy mi viali vo vetre.
Keď sme dorazili na miesto , boli tu všetci.Všetci grafiťaci. Poznala som od tialto len pár osobne.Pozrela som sa na Dereka ale ten len mykol plecami.
Predrala som sa do predu.
"načo ?" opýtala som sa Johna ,ktorý stál uplne v predu.
"uvidíš" zaškeril sa.Prave teraz sa bojím. Vytiahla som si čierny sprej a išla ku stene ktorá bola najbližšie. Začala som sprejovať.Nemienim tu stáť a čakať. Keď som to dokončila (obrazok naboku,predstavte si to ale celé čierne ) podpísala som sa a oprela som sa o stenu vedla.
Všetci stíchli.Vedela som čo to znamená.
Ide on.
-Sejbi
