„Kam ideme ?“ opýtala som sa už po 3-kát. Stále ma niekam viedol.Neodpovedal.Zavrčala som.
Nepoznala som to tu. Vyzeralo to tu docela ako chudobná časť Queensu.
Pozerala som sa na stáré domy a deti ,ktoré o takýchto hodinách behali ešte po vonku.Opilci ktorý ležali na zemi zdvíhali ruky a niečo mrmlali. Divné.
Po 10 alebo 15 minutách sme konečne zastali.Les. On ma chce zabiť? Pár ktokov som odstúpila.Pozrel sa na mňa.
„Nejdem ťa zabiť“pokrútil hlavou,myslím.Stále tá kapucňa.Odfrkla som si. V lese je tma,nahodou tam natrafíme na vlkodlaka alebo mafiu ,ktorá tam zakopáva telo nejakého ubožiaka ,ktorého prednedávnom zabili. .Zasmiala som sa nad svojou myšlienkov.
Od kedy je v Queensu les? Alebo niesme vóbec v Queensu? Mam strach.
„no ták“povedal a chytil ma za ruku.“keby ťa chcem zabiť, už by som to urobil pri múre“povedal.Mal pravdu. Nadýchla som sa a vykročila s ním do lesa.
Podkíňala som sa o haluze na zemi a párkrát mi penny vybadol z ruky.
„Nevládzem“ zastavila som sa. Už ideme niekoľko minút v kuse.Bože, mám zlú kondičku.Divím sa ,že ma policia nechytila ,kd som ím utekala.Nemali by sa toľko prežiarať.
„už len chvíľu“ a ťahal ma dalej.
Prišli sme na.Čo to do pekla vlastne je? Lúka to ale nebola.Bol to útes. Bolo z neho vidieť new york.
„Páni“to bolo jediné na čo som sa zmohla.Pustila som penny a išla k okraju ,ktorý bol odomňa vyše 10 metrov.Pomali som k nemu kráčala a nechala tam jeho stáť.
Prišla som na kraj.Trhane som sa nadýchla.Nebojím sa výšok ale toto? Toto bolo poriadne. Videla som len machule svetiel ,domov,bytoviek a mrakodrapov.
„je to nadherne , že?“ ozval sa pri mne a tiež sa tam pozeral.
„ako to ,že poznáš takéto miesta?“
Mykol precami , inak nič nepovedal.Musím povedať , že je to zvláštny človek.Pozerala som sa na neho až moc pridlho , i keď som videla len čiernu kapucňu.Otočila som hlavu znova ,smerok k mestu. Sadla som si na studenú zem, na ktoréj sa niesla hmla. Vytiahla som si iphone a odfotila tú nadheru predomňu.Odfotila som ešte aj s čiernu postavu pána Tajomného. Ruky mal zastrčené v čiernych chachi momma. Až teraz som si všimla čo má na sebe. Už nemal jeho mikinu z kožennym rukávo.Mal ju obyčajnú čiernu. Na nohách mal čierne vansy.Poriadne zošúchané.
Trochu som upravila fotku s ním a pridala som ju na instagram ,bez popisku. Iphone som vrátila do vačku (poz.prepáčte ale neviem ako inak to napísať) a pritiahla som si mikinu viac k sebe. Obrátil sa ku mne a pomali si ku mne sadol.Hlavu som si oprela o jeho rameno.
Odtiahol sa odomňa.Sadol si ku mne čelom , takže mi zabránil vo výhlade.Počula som ako sa zhlboka nadýchol a tak isto aj vydýchol.
Jeho ruka sa nasmerovala k jeho tváry.Dal si dole okuliare.Videla som jeho tvár ale nie celú.Oči mu stále zakrýval tieň kapucne.
Pozerala som naňho.Chela som vedieť kto je. To snaď každy, no nie.
Pomali si dal dole aj kapucňu.Myslím , že som ani nedýchala.Zahryzla som si do spodnej pery apozerala som na neho.Nikdy predtým som ho nevidela.Vlasy mal rozhádzané do každej strany.
„Som Jason.Jason Mccann“
-Sejbí -dufám , že sa pači, snáď. Možno ešte pridám jednu časť ,ktorú mam pripravenú
