4.časť

222 17 1
                                    

Skúmala som ho pohladom.

„D,D,D!" prehlušil ticho Conor.Conor je malý černoch ,ktorému som zachranila prdel pred basov. Má ešte len 13 a je jeden z najmaldších .

Ukazala som mu nech je ticho a zasmiala som sa. Vrhol sa na mňa , obiala som ho.

„posprejoval som knižnicu a nechytili ma"povedal pyšne. Tapli sme si.Pochádza z bronxu, jeho rodičia sa nestarajú o to kde je a kedy je. Je to docela smutné.

„Ja a tu Josh"prehovoril Kelvin - 28 ročný predajca sprejov v Brooklyne. „sme sa rozhodli usporiadať sútaž.Pravidlá mate tam" ukazal za seba na stenu. „ak sa chcete prihlasiť , vedla nasprejujte svoje meno" usmial sa na všetkých.

Podyšla som k stene.

STREET GAME!!

1. Grafity na najrôznejšich miestach.Sms vám budeme posieľat kde a kedy

2. Nesmú vas chytiť a ani odhaliť

3. Sútaž s začína 6.5.

4. Členovia sútaže musia mať viec ako 15 rokov

Bolo toho ešte viac ale toto bolo to najhlavnešie. Rozhodla som sa prihlásiť.Nasprejovala som tam svoje meno a otočila som sa. Bola som prvá. Ruky som mala celé zašpinené od farby.Obzrela som sa. Conor začínal sprejovať prvé písmeno. Vytrhla som mu sprej z ruke.

„nie, Conor."povedala som mu.Sklonil hlavu ale usmial sa.

risk je zisk" použil moje slova.Postrapatila som mu afro a odišla som.Derek len krutil hlavov.Viem ,že on takéto sútaže nemá rád.Len som rozpažila ruky a zasmiala som sa.Pozdravila som sa s pár deckami.

Uvidela som ho.

Stál opretý pár metrov od mojho výtvoru.Zaškerila som sa. Ďalej som mu nevenovala pozornosť.Vätšinov sa prihlasili.Povzdychla som si .Pozrela som sa na hodiny.Bolo niečo po jedenástej .

Povedala som Derekovi , že idem domov.On sa tam bavil s Derilom a Tysonom.Len kývol hlavov a dalej bol zabratý do rozhovoru.

Išla som tmavými ulicami nočného Manhattanu.Za sebou som počula kroky.Važne som sa bala ,ale neotáčala.Pri mne sa ziavila čierna postava.

Zamračila som sa.Koženný rukáv. Pán tajomný.

"vystrašil si ma"zamračila som sa naňho a pretočila som si snapback šiltom dozadu.Počula som stlmené zasmiatie.

"nechcel som" odfrkla som si a dalej pokračovala smerom domov. Išiel potichu vedla mňa.

"poď, chcem ti niečo ukazať" zabočil do nejakej uličke.Nasledovala som ho.

Po 15 minutách sme zatavili pri bytovke.Obyšli sme ju.Mierili sme na ulicu bez svetiel. Zastavila som .Tam ma nedostane. Po pár sekundách zistil ,že niesom vedla neho tak zastal a obratil sa.

"tam ma nedostaneš! nevieš čo sa deje v hororoch ?" povedala som skoro chystericky.ale iba SKORO.

Zasmial sa a podišiel ku mne. Chytil ma za ruku a potiahol.

"stale sa bojím" poznamena sa som. Na to sa len zasmial a niečo zamrmlal.V pólke ulice sme zahli doprava.Bola tam malá ulička a na zemi bol štrk aspoň myslím , nevidela som na to.

Potkla som sa.Keby ma nezachytil , spadla by som.

Nenávidím tmu.

Bracha ma zabije , že niesom ešte doma.

Super. ďakujem pán kretén tajomný.

Ocitli sme sa na .. to si robí prdel.Boli sme na poli.Osvetloval ho mesiac.Preskočila som kolajnice ktoré som cítila pod nohami.

"kam to ideme?" opýtala som sa ho.

Neodpovedal,len ma niekam tiahol.

Zastavili sme pri múre. To čo som tam videla bolo neopísateľne.

"je to nádherné"

-Sejbí- a Ďakujem @matejkasi za všetký tvoje komenty

Who is he ?Where stories live. Discover now