My Dream Is My Everything

2.časť

Bola som na pol ceste domov, keď popri mne prešiel David, pozrel sa na mňa a milo sa usmial. Potom ako som na neho zmraštila obočie, úsmev z jeho tváre zmizol a pokračoval ďalej v ceste.

Na chvíľu som zastala aby som zreprodukovala všetko čo sa stalo pred pár sekundami. Celá som stuhla keď som si to uvedomila. Ako je možné že sa na mňa usmial? Vždy mi len nadáva-

Moje myšlienky prerušila Sam, ktorá na mňa kričala. "Madisooon! Madi!" znechutene som otočila hlavu jej smerom. Všimla som si že tam spolu s ňou sú aj Zoe a Lauren. "Ahoj." povedali všetky tri naraz.

"Ahojte." nastavila som falošný úsmev. Nemala som ich v láske pretože keď boli v prítomnosti chalanov, tak na mňa začali tiež nadávať. Išli sme spolu pár metrov, kým som neodbočila domov. "Idem, čaute." rozlúčila som sa s nimi.

Otvorila som vchodové dvere v paneláku a vystúpila som na prvý schod. Cŕŕŕn, zazvonil mi mobil. Vytiahla som si ho zvrecka, na obrazovke svietilo meno Nancy tak som prešla prstom po displeji mobilu a prijala hovor. "Áno? Ahoj. Nó, možno by som mohla. Spýtam sa ešte mamky a potom ti zavolám. Oka, maj sa bro." s úsmevom na tvári som odložila mobil do vrecka a pokračovala som v kráčani po schodov.

Vyšla som hore, zaklopala som na naše dvere pretože sa mi nechcelo vyberať kľúče. Po pár sekundách sa otvorili dvere a v nich stál brat. "Čau" povedala som znudene. Matt nič nepovedal len mi zavrel pre nosom dvere. Zaklopala som ešte raz. Keď nikto neotvoril na druhý ani tretí krát, vytiahla som kľúče a otvorila som si dvere sama. Vošla som do bytu, potom ako som sa vyzula a odhodila som topánky na bok išla som do svojej izby.

Rýchlo som sa prezliekla, hodila som na seba jeansy, tielko a okolo pásu košeľu. Hľadala som mamu po celom byte, no po chvili som ju našla na balkóne. "Ahoj." pozdravila som ju a snažila som sa milo usmiať.

"Ahoj, ako bolo v škole? Čo si dostala?" zasipala ma každodennými otázkami.

"Bolo fajn a nič som nedostala." iformovala som ju mojom tradičnou odpoveďou. "Mohla by som ísť prosím ku Nancy? Poprípade tam prespať?" urobila som psie oči a pozrela som sa na ňu.

"Nie." surovo odpovedala. Som zvedavá aký dôvod povie teraz.

"Prosííím." opakovane som spravila psie očká. Keď aj druhý krát zamietla, naštvala som sa, tresla sopm dverami a išla som do mojej izby kde som si do tašky nahádzala veci, ktoré budem potrebovať ku Nancy. Vytiahla som si mobil, našla som Nancyne číslo predtým ako som jej zavolala. "Nancy? Ahoj. Áno, prídem ku tebe ale až tak večer. Vidíme sa neskôr. Maj sa." Zložila som a mobil som si odložila späť do vrecka.

Do tašky som si nahádzala posledné veci, keď v tom sa drasticky otvorili dvere a v nich stála matka. "Ak si myslíš že mi utečieš tak to si na omyle!" zakričala, podišla ku mne a odhodila mi tašku s vecami na druhú stranu izby. Môj pohľad sledoval celý ten krivočiary pohyb tašky, ktorá letela cez celú izbu až kým ju nezastavila stena. Keď padla na zem môj pohľad sa presunul späť na moju matku. Niečo mi hovorilo že sa niečo stane. Pozrela som sa na jej ruku ktorá už pristala namojom líci. Kým som sa spamätala, líce mi očervenelo. Schmatla som slúchatka na stole, vybehla som z izby na chodbu kde som sa obula a vyšla som z dverí. Rýchlo som bežala po chodoch, dole som si zapojila slúchadka do mobilu, dala do uší a zapla hudbu.

Prechádzala som sa po ulici, slzy mi tiekli po tvári až som videla rozmazane. Hlavu som mala sklonenú dole a slzy mi padali na zem. V duchu som si spievala spolu s Justinom: Don't stress, don't cry, we don't need no wings to fl-. Prerušil ma náhly pád na zem. Rukou som si chytila hlavu, nevedela som čo sa práve stalo. "Och, prepáč mi to. Mal som dávať pozor." povedal známy hlas. Zdvihla som hlavu hore aby som zistila kto to je. Stál tam David. Zbieral si veci zo zeme, keď zdvihol hlavu aby sa na mňa pozrel, ostal šokovaný. Myslela som si že vyzerám strašne keď tak náhle stuhol a zmraštila som obočie.

"Och, to si ty." zahundral. Vzdychla som si pri pomyšlení že zachvíľu mi začne nadávať. Rýchlo som sa postavila predtým ako som si slúchatka dávala späť do uší a odišla som. Ako som kráčala som sa oprášila. Zakývala som hlavou nad tým čo sa práve stalo a snažila som sa na to nemyslieť.

Niekto ma chitil za plece, otočila som sa o zistila som že to bol David. Dala som si z uší slúchatka dole a konečne som aj ja chcela niečo porehovoriť ale on ma predbehol. "Počkaj, prosím." daroval mi jeden z jeho milých úsmevov. pozrela som sa do jeho očí a ostala som v tranzu. Mal ich svetlo zelené. Po chrbte mi prebehol studený mráz čo spôsobilo že som sa ocitla naspäť v realite.

"Čo chceš?" vyhŕkla som na neho.

"Ja-ja len či si v poriadku. Prepáč mi to." odtiahol ruku z môjho ramena preč.

"Áno som v poriadku." drzo som mu odpovedala a chcela som pokračovať v mojej ceste keď ma znovu zastavil. "Prepáč mi to." milo sa ospravedlnil. Opäť som sa pozrela do jeho očí ale tento raz som už nespadla do toho tranzu. Namiesto toho som prikývla a odišla som späť.

Pozrela som sa na hodinky, bolo 7 hodín. Vrátila som sa späť domov. Potichu som otvorila dvere. Počula som zapnutú telku tak som sa po špičkách vkradla do svojej izby a schmatla som tašku s mojími vecami ku Nancy. Rýchlo som sa vrátila späť ku dverám, mamka nič nepočula, tak som zatvorila dvere. Chviľu som počúvala či sa niečo stane a moje obavy sa naplnili. "Počula som zavreť dvere. Nebola to Madison?" hovorila moja matka Mattovi. Potom som nepočula už nič iba kroky. Rýchlo som letela dole schodami aby ma neuvidela. Keď som bola dole otvorila som dvere, nenápadne som sa pozrela na naše okno čo tam není. A keď bol vzduch čistý prefrčala som až ku Nancyinemu paneláku. Pre istotu som celú cestu bežala, naštastie nebýva ďaleko.

Vchodové dvere boli otovorené, vstúpila som dnu a nastúpila do výťahu. Nechala som sa vyniesť na 4 poschodie. Podišla som k Nancyinym dverám a zaklopala. Bola sama doma takže som sa nemusela báť že otvoria jej rodičia a budú sa ma pýtať prečo takto vyzerám. Po pár minútach sa otvorili dvere v ktorých stála Nancy so strachom v očiach. "Čo sa ti stalo?" spýtala sa a čakala na odpoveď.

"No vieš..." vydíchala som sa. "Mama ma nepustila takže..."znovu som sa vydýchala.

"Takže si ušla." dokončila za mňa Nancy.

Taká trošku dlhšia časť :-) Prepáčte že ste dlho čakali ale nemala som skôr čas :-/ _Jay_