My Dream Is My Everything

11.časť

Boli tri hodiny poobede, keď som sa zobudila. Neobťažovala som sa postaviť aby som si mohla zobrať laptop, len som sa načiahla, zobrala som si ho zo stola, položila na posteľ a zapla som ho. Keď sa zapol, šla som rovno na Twitter aby som zistila či ma niekto followol. Musím povedať pravdu, že som ostala mierne zaskočená, vidiac, že ma followol Nick. Followla som ho späť a hneď na to mi od neho prišla správa.

"Hey, baby." napísal mi.

"Nie som tvoja baby." odpísala som mu.

"Okay, prepáč. Platí teda ten zajtrajšok?" spýtal sa ako keby nevedel, že sme sa už dohodli.

"Samozrejme." uistila som ho.

Predtým ako vôbec stihol niečo odpísať, som zavrela laptop a išla som dole za Lynn. V obývačke ani v kuchyni nebola, napokon som ju našla na terase pred domom. "Už si hore?" spýtala sa, sediac na stoličke za stolom plným papierov, ako ku mne otočila hlavu. Len na chvíľu a potom sa znova vrátila k vypisovaniu nejakých papierov.

"Áno." jednohlasne som odpovedala. "Čo robíš?" opýtala som sa, ako som si ku nej prisadla.

"Dospelácke veci." uškrnula sa. Všetky papiere zo stola si poukladala na jednu kopu a prisunula si ich bližšie k sebe ako náhle zistila, že som si sadla na opačnú stranu stola. Mala som pocit , že tým predo mnou chcela niečo utajiť. Nechcela som to však zbytočne riešiť keby to boli vážne len tie dospelácke veci, ako napr. účty a podobne.

"No čo, ako sa ti páči v novej izbe?" kývla hlavou, usmievajúc sa na mňa.

"Veľmi!" povzdychla som si. "Ďakujem." usmiala som sa mysliac na to, čo všetko pre mňa Lynn urobila a to iba za pár dní čo som tu. "Kedy to teda ideš riešiť s mojou mamou?" netrpezlivo som čakala na jej odpoveď. Tak veĺmi som chcela, aby sa už všetko vyriešilo a ja som mohla ostať tu bez zbytočných problémov.

"Zajtra jej zavolám a poviem jej, že si tu. Taktiež budeme musieť prísť na Slovensko." Zhlboka sa nadýchla a vydýchla, ako sa postavila a podišla ku mne. Ja som ostala sedieť a hľadela som na ňu.

"My?" bola som z toho dosť zmätená. Povedala predsa, že to vybaví sama,

"Madi, pozri. Musí sa vybaviť veľa vecí ohľadom tohto. Je potrebné aby si u toho bola ty, pretože toto bola tvoja voľba." povedala Lynn, bez toho aby nejako dlho rozmýšľala ako mi to má povedať. Chytila ma za plece ako sa tak na mňa dívala.

"Ja, ja tam nechcem." úsmev, ktorý som mala donedávna na perách, zmizol. Moje oči zosmutneli. Odišla som preto aby som už nikdy nemusela byť s mojou mamou. Aký význam má, sa tam znova vracať?

"Je to len na tebe. Ale pamätaj, na to aby si niečo dosiahla musíš niečo aj urobiť." pohladila ma na pleci a potom odišla späť do domu.

Ostala som tam sedieť a rozmýšľala som o tom čo Lynn povedala. Všetko mi naraz behalo v hlave. Vždy tu bolo niečo pre a proti. Väčšinou teda tie proti. Keď som si ale po dlhej dobe všetko poriadne premyslela, vrátila som sa do domu. Vošla som do svojej izby zobrala som si mobil, zapojila som si do neho sluchatka, ktoré som si potom vložila do uši. Zapla som hudbu, vyšla som z domu a prechádzala som sa pomaly po stmievajúcich sa uliciach mesta.

Nebola som si celkom istá s mojím rozhodnutím, nevedela som či naozaj považujem moje rozhodnutie za správne. Moje pocity vo mne boli zmiešané. Jedna strana hovorila urob to, tá druha však hovorila opak. Čo mám robiť?

Ako som sa tak prechádzala a rozmýšľala som nad tým čo mám robiť, zazvonil mi mobil. Vybrala som si ho z predného vrecka na nohaviciach a pozrela som sa na obrazovku. Volala mi Lynn, vybrala som sluchatka a zdvihla som. "Áno?" ozvala som sa ako prvá.

"Mad, kde si?" znela trošku vystrašene. Asi som zabudla povedať, že idem na chvíľu von.

"Prepáč, išla som na chvíľu von." informovala som jej s trochu previnilým hlasom.

"Mala si mi o tom povedať." upozornila ma. Znela trošku rozčúlene.

Ako som volala, kráčala som cez park až kým som nezastala niekde v strede parku pri lavičke. "Prepáč."

"Mala by si už prísť domou. Večera je na stole." v pozadí som počula ako Lynn dáva taniere na stôl.

"Okay. Hneď prídem." oznámila som a zrušila som hovor. Mobil som si vložila naspäť do vrecka, otočila som sa a išla som domou. Sluchatka som si do uší znova nedala. Pekne som ich zložila, aj keď som vedela, že ak ich o 5 minút znova vyberiem bude na nich milión päť uzlov, a vložila som ich do vrecka. Cestou domou som si všetko znova premyslela a konečne som sa, dalo by sa povedať, rozhodla.

Otvorila som dvere, vošla som dnu do domu ako som sa vyzula a prišla som do kuchyne. Lynn akurát naberala do tanierov jedlo. "Konečne si tu." povedala Lynn, keď si ma všimla. "Poď sadni si." ukázala smerom ku stolu.

Urobila som tak ako chcela. Sadla som si ku stolu. Čakala som kým Lynn dokončí, to čo práve robila a prisadne si ku mne. Keď sa tak stalo, namiesto toho aby som začala jesť, som sa na ňu uprene pozerala. "Už som sa rozhodla." sebaisto som oznámila. Lynn zdvihla hlavu od jedla a pozrela sa na mňa. Kývla mi hlavou aby som jej povedala moje rozhodnutie. Ostala som ticho, chvíľu som ešte váhala či to chcem naozaj urobiť. Keď som si sama pre seba prikývla, nadýchla som sa aby som do seba nabrala všetku tú sebaistotu a oznámila som moje rozhodnutie. "Pôjdem s tebou."

Nová časť :3 Dúfam, že sa vám páčila. Ak áno budem rada za každý vote alebo comment :) _Jay_