8.časť

79 6 1
                                    

Ráno som sa zobudila na zvonenie môjho mobilu. Bola to moja mama. Nechala som dozvoniť a potom som si mobil vypla. Hneď ako som si ľahla opäť do postele niekto zaklopal na dvere. Nikto iný tu nebýva takže to mohla byť iba Lynn. Prišla dnu a sadla si na kraj mojej postele. "Dobe ráno." usmiala sa na mňa, ale ja som vedela, že za mnou neprišla len kvôli tomu aby mi povedala dobre ráno. "Vieš...ja, moja mama...No proste nevychádzali sme spolu." všetky tie pocity sa vo mne vzbúrili a ja som to proste musela povedať aj keď som nevedela ako.

"Chápem, ale nestačilo utiecť niekde ku kamarátke alebo k niekomu z rodiny?" chytila moju ruku a držala ju pevne. Na to, že som ju naposledy videla keď som bola malá jej verím, mám ju rada a cítim, že aj ona mňa.

"Ty si moja rodina tiež." usmiala som sa.

"Ale v Canade!" vypleštila na mňa oči a rukami ukazovala okolo seba.

Sklopila som zrak aby som sa jej nemusela dívať priamo do očí. To čo povedala ma zarazilo. "Ak ma tu nechceš stačí povedať!" vykríkla som s trasúcim sa hlasom. Myšlienka, že odťialto budem musieť znova odísť ma strašila.

Lynn sa postavila a sadla si bližšie ku mne tak aby ma mohla objať. "Nie, tak som to nemyslela." povedal potichu. "Ja len...vieš čo ak sa budeš chcieť raz vrátiť?" odsunula si ma a pozrela sa mi priamo do očí.

"Nebudem! Chcem začať od znova. Nový život! A mama sa to nikdy nedozvie." sebaisto som si stála za svojím rozhodnutím. Lynn už nepovedala ani slovo, len prikývla a odišla dole mi nachystať raňajky.

Vstala som aby som si vybalila z kufra posledné veci. Keď som bola hotová zišla som dole za Lynn, ktorá už sedala za stolom a jedla jogurt. Prisadla som si k nej a jedla som to isté. "Tak čo ideš dnes robiť?" spýtala sa ma Lynn hneď potom ako sme dojedli.

"Neviem. Nový štát, nové mesto, nová život pamätáš?" pozrela som sa na ňu.

"Pamätám. Choď sa hore prezliecť o chvíľku vyrážame." kývla hlavou na horné poschodie domu, kde sa nachádzala aj moja izba.

"Prečo? Kam ideme?" čakajúc na odpoveď som sa na ňu pozrela a klopkala nohou po podlahe.

"Musím ti predsa ukázať mesto." mrkla na mňa načo som sa ja potešila a ihneď som vybehla do svojej izby. Otvorila som skrinu, vybrala som si čierne legíny a na to nejaké farebné tričko s potlačou. Obliekla som sa, zišla som dole kde už stála Lynn. Zobrala si kľúče od auta a vyšla z domu. Ja som bola hneď za ňou. Otvorila dvere a nasadli sme. Ona na miesto vodiča a ja na miesto pasažiera. Dala kľúč do zapaľovača, otočila ním a vyšla z príjazdovej cesty.

Celý čas, kým sme nezastavili na parkovisku, som sa pozerala von z okna a pozorovala miesto okolo mňa. Vystúpila som z auta predtým ako som za sebou zavrela dvere. Otočila som sa k Lynn, ktorá sa na mňa usmievajúj pozerala. "No tak poď!" mávla mi rukou. Naposledy som sa poobzerala okolo seba ako som išla za Lynn.

"Kde to ideme?" spýtala som sa znova a tentoraz som čakala presnejšiu odpoveď.

"Queen Street West." odpovedala a ani jeden raz sa na mňa nepozrela, zatiaľ čo ja som sa na ňu nechápavo pozerala. "Len poď." zasmiala sa. Urobila som ako povedala. Neustále som sa pozerala na ľudí okolo seba. Nevedela som si zvyknúť, že hovoria po anglicky. Preboha! Ako tu môžem žiť keď neviem plynule po anglicky? Z myšlienok ma vytrhlo zvonenie môjho mobilu, čo ma vystrašilo. Pozrela som sa na display, bol to David. O môj bože!

Ospravedlňujem sa, že to trvalo tak dlho. Zasa taká krátka čas, ale dúfam, že aj tak sa vam bude páčiť :-) Votes alebo Comments potešia :) _Jay_

My Dream Is My EverythingWhere stories live. Discover now