My Dream Is My Everything

5.časť

Ráno som vstala o pol 8. Išla som sa umyť, predtým ako som vošla do kúpeľne som si však všimla že Nancyiny rodičia niesu doma. Nechala som to tak s vedomím že boli u rodiny kde aj prespali. Keď som sa prichystala vrátila som sa späť do izby. Nancy sa práve zobudila. Kým sa umyla a prichystala ja som si zatiaľ zapla Facebook. Chvíľu som si písala s pár ľudmi a potom som si pozrela tu žiadosť od Davida. Chcela som ju zrušiť, ale môj prst zrazu prešiel na políčko prijať a ja som klikla. Prvých pár sekúnd som si myslela že som urobila chybu a zároveň som bola rada. Neviem prečo, zrazu mi to prišlo pekné a milé od neho.

Hneď ako som potvrdila jeho žiadosť, naskočilo mi okienko, že je online. Rozhodla som sa mu napísať. Zmohla som sa iba na obyčajné Ahoj. Medzi čakaním kým odpíše, odpisovala som ja iným ľuďom. Keď mi od neho správa nepípla, ihneď som oľutovala to, že som mu vôbec napísala. Mala som pocit že moje srdce práve popraskalo. Nevedela som si to vysvetliť! Von sa ku mne správa milo, ale na Facebooku mi nevie odpísať ani blbé ahoj. Som z neho zmätená.

"Mad, kedy sa to máš stretnúť s Caitlin?" vytrhla ma z myšlienok Nancy. Trhla som hlavou aby som mohla spracovať čo mi práve povedala a mohla som odpovedať.

"Neviem!" povedala som zdĺhavo.

"Čo si to za človek, že to nevieš?" vtipne skonštatovala. Ako to len robi? Jej príde vtipné všetko. Nečudovala by som sa keby som zistila že Nancy sa smiala nad vreckom cementu.

"Žijúci." prevrátila som očami. Samozrejme že som to nemyslela uražajuco.

"Ja sa priatelim zo smrtelníkom? Lol!" to je celá ona. Ona je jeden veľký žart.

"Nie!" prižmúrila som oči aj keď ma nemohla vidieť pretože bola v kúpeľni. "To ja sa priatelim s duchmi." Ďalej som v rozhovore nemohla pokračovať. Zvíjala som sa bolesťou brucha na zemi. Vždy z nej dostanem záchvat smiechu a začne ma bolieť brucho. Nancy to veľmi dobre vie, tak nechápem prečo to furt robí.

Bolesť brucha začala postupne ustupovať. Posadila som sa späť na postel z ktorej som predtým spadla. Zrazu som počula nejaké vibrovanie na ľavom stehne. Pozrela som sa tam predtým ako som si uvedomila, že to je môj mobil, ktorý zvoní. Prešla som prstom po displayi a zdvihla som hovor. Ani som sa nestihla pozreť kto mi volá.

"Prosím?" ozvala som dúfajuc že podľa hlasu zistím kto mi volá.

"Ahoj Mad. Za hodinku budem v meste. Volám preto aby sme sa dohodli na mieste kde sa stretneme." už som sa zľakla kto by mi mohol volať. Vďaka bohu je to len Caitlin.

"V jednote. Som hladná tak si kúpim niečo pod zub." zasmiala som sa.

"No ako myslíš." smiala sa tiež. "Tak sa vidíme v Jednote." rozlúčili sme sa a Cait ukončila hovor. O 5 minút na to za mnou pricupkala Nancy v župane, s uterákom na hlave a kefou v ruke. "Na raňajky sme si predsa mohli niečo spraviť." monotónne zamrmlala.

"To by nedopadlo dobre. Radšej si pôjdem niečo kúpiť." mám rada svoj život a nechcem o neho prísť behom raňajok. "A prečo máš kefu v ruke keď máš vlasy zabalené v uteráku?" začudovala som sa.

"To není kefa. Toto je prosím pekne mikrofón." usmiala sa, otočila sa späť, vrtla zadkom a vyšla z izby. Hneď sko vyšla, vybuchla som do obrovského smiechu a Nancy tiež. A akoby toho nebolo dosť Nancy začala spievať. Išlo ma roztrhať. "Počuj a ako s tím Davidom?" a smiech ma rázom prešiel.

"Čo tím myslíš?"

"To čo som povedala....Navrhujem aby ste spolu išli von. Aspoň by si konečne zistila čo sa naozaj deje." nevrhla akoby to bol najlepší návrh na svete.

"Už som sa dohodla s Caitlin." vyhovorila som sa. Nancy nado mnou len pokrútila hlavou a odišla do kúpeľne.

O 1 hodinu neskôr:

Stála som pred jednotou už asi 5 minút keď som konečne videla prichádzať Cait. Objali sme sa a išli sme do jednoty. Kúpila som si lízatko žuvačky. Pri pokladni sa ma Cait spýtala či mi to stači na raňajky. Sama som sa pozastavila nad touto otázkou. "Nemám chuť jesť."

Cait sa na mňa pozrela s vážnym výrazom na tvári. "Stalo sa niečo?" počula som obavy v jej hlase. Ani chvíľu som neváhala s povedala som jej o Davidovi. My dve si predsa hovoríme všetko, nezaslúži si aby som jej klamala.

Keď som jej všetko povedala chcela zareagovať ale do Jednoty zrazu prišla Sam. Pozdravila sa iba mne pretože Caitlin nepozná. Prevrátila som očami a odzdravila som sa jej tiež. Bohužial som si neuvedomila že Sam stála pár metrov odo mňa a videla ako som prevrátila očami. "Madison, môžeš na chvíľu?" opýtala sa Sam. Bude prúser. Poslala som Cait von aby ma tam počkala zatiaľ čo ja som išla za Sam.

"Čo sa deje?" spýtala som sa jej.

"To mi povedz ty! Prečo sa takto chováme?" prekvapilo ma keď sa ma to Sam spýtala. Ona to všetko predsa začala.

"Ty to nevieš?" pokrútila hlavou. "Ty si sa predsa so mnou prestala baviť a začala si ma ohovárať." pripomenula som jej.

Nadvihla obočie. "Ja som ťa neohovárala!" bojovala za svoj názor.

"Ale áno." nadýchla som sa, nechcela som sa hrabať v minulosti ale nedala mi inú možnosť. "Nadávala si na mňa, všetkých si obracala proti mne a tak ďalej..."

"Ale za to si mohla ty! Keby si to neurobila nikdy by som ti nerobila to čo som robila.

"A ty o čom hovoríš?"spýtala som sa. Nemala som totiť ani šajnu o čom hovorí.

"Neklam že to nevieš. Bola si jediná, ktorá vedela čo cítim ku Deanovi a aj tak si mu to vykecala!" začudovala som sa.

"Ale to som nebola ja! Povedala to Zoe. Raz nás totiž počula keď si mi o ňom vravela." opravila som ju. A vtedy sa všetko rozuzľovalo. So Sam sme si všetko povedali a vysvetlili. Ona sa ospravedlnila mne a ja zas jej. Spomenula som si že Cait na mňa čaká von tak sme sa so Sam rozlúčili a vyšla som von za Caitlin. Hneď ako som otvorila dvere zbadala som ju ale nebola jediná,ktorú som v momente videla. Vedľa nej som uvidela muju matku ako kráča smerom do Jednoty. Pozrela som sa na Cait a potom späť na matku, ktorá sa v okamžiku, ako som na ňu vrátila pohľad, pozrela na mňa.

Tak ďalšia časť je na svete (: Tento a nabudúci týždeň mám písomky takže až keď sa uzavru známky budem pridávať ďalšie časti. _Jay_