Deti zo záhrobia

3. Katastrofa

,,Hej Liv nevidela si Henryho?"

,,Nie, prečo?"

,,Dnes sa vôbec neukázal, čo uňho nie je zvyčajné, vždy keď zazvoní na prestávku tak ma čaká na chodbe"

,,Hmm neviem čo s ním je, možno je chorý"

Keby niečo tak Henry je môj chalan, chodí do inej triedy než ja a vždy cez prestávku ma čaká na chodbe aby sa so mnou mohol bozkávať. No teraz sa neukázal, vždy keď je chorý alebo sa niečo deje tak mi dá vedieť, no možno nemal čas alebo niečo, nebudem riešiť takéto blbosti, veď on sa ukáže.

Po chvíli zazvonilo na hodinu a ja som si uvedomila že musím sedieť s Mattom. Ó nie, prečo práve ja?

,,Hej Mell ty máš ale šťastie." povedala s úsmevom Katie

,,Prečo?"

,, No veď sedíš s Mattom, s tým najkrajším chalanom z triedy, vieš ako ti závidím?"

,,Hmmm"

Ach, toto neznášam, keď s ním chce tak veľmi sedieť, tak nech sa so mnou kľudne vymení, mne by to vôbec neprekážalo práve naopak. Ako to že nikto nevidí aký Matt naozaj je? Všetci sú len oslepení jeho krásou a to čo sa skrýva vnútri nikto nevidí.

Po chvíli som zaregistrovala Matta ako si s veľkou neochotou zbalil veci z lavice do tašky a ide smerom k mojej lavici. Všimla som si ako má rozviazanú šnúrku na teniske, bodaj by sa potkol debil jeden. Asi po dvoch hodinách prišiel k mojej lavici, vybral si z tašky veci na hodinu a položil ich na MOJU lavicu, bol roztiahnutý po celom stole, mne zostalo asi 10 cm voľného miesta na lavici. Ja ho tak neznášam.

Po chvíli som ucítila ako ma štuchla Abby aby som sa zpamätala.

,,Haló Blackhearová, ste v poriadku?" spýtala sa ma pani učiteľka

,,Eeee, á-áno som"

,,No tak sa posaďte na svoje miesto"

,,A-ano jasné, prepáčte"

Uvedomila som si, že ja jediná stojím a skoro všetci sa na mňa pozerajú okrem Matta. Sadla som si na miesto vedľa neho, a došlo mi že som sa naňho celú tú dobu pozerala ako keby som bola zamilovaná . Ó nie čo si teraz budú všetci myslieť?

,,Takže študenti, na tejto hodine si začnete projekt, budete na to mať dve hodiny a budete ho robiť so svojím spolusediacim"

Dnešný deň už nemôže byť horší. Mali sme robiť projekt o atómoch kyslíka. Matt sa hral na mobile alebo sa rozprával s kamarátmi takže som na to zostala sama, za čo som bola naozaj rada, bola som rada že si ma nevšíma.

,,Brown dajte mi ten mobil a pracujte so slečnou Blackhearovou" povedala pani učiteľka a zobrala mu mobil

,,No super" zamrmlala som pre seba

,,Máš nejaký problém?" spýtal sa ma so zdvihnutým obočím

,,Čo? Prečo? Nemám žiadny problém"

,,Hm, ok"

Len som si zabrblala že no super a on hneď že či mám problém? Je on normálny? Debil namyslený, arogantný, rozmaznaný.

Po zbytok hodiny sa pozeral niekam do blba a projekt som robila sama. Prekvapivo.

Keď konečne zazvonilo tak za mnou pribehla Liv.

,,Hej Mell tebe sa páči Matt?"

,,Čože?? Ako ťa toto napadlo? Ako by sa mi mohol páčiť taký arogantný a rozmaznaný fagan?"

,,No ja len že si sa naňho stále pozerala"

,,Bola som zamyslená a rozmýšľala som nad tým ako môže byť tak sprostý, to je všetko"

,,No dobre"

,,Ako ťa to vôbec napadlo veď ja mám Henryho"

,,Ehm noo..."

,,Čo no?"

,,Ja len že s Henrym vám to podľa mňa už tak veľmi neklape ako za starých čias, prepáč je to len môj názor"

V túto chvíľu som si uvedomila že má pravdu sice na mňa Henry vždy čakával cez prestávku na chodbe ale len sme sa pobozkali a už zasa odišiel, ani som sa mu poslednú dobu nemohla s ničím zdôveriť a mala som pocit že predo mnou niečo tají.

Konečne skončila posledná hodina a ja som mala radosť že už neuvidím Matta, síce si ma vôbec nevšímal ale to čo mi robil na základke sa zabudnúť nedá.

Po školskom obede som sa išla rýchlo prezliecť a chystala som sa ísť domov s Liv a Abby ako zvyčajne, no keď som otvorila hlavné dvere od školy, tak som ztratila reč, srdce sa mi rozletelo na milión kúskov, slzy sa mi tlačili do očí a ja som sa im neubránila, to čo som videla ma dostalo...