Keď som otvoril svoje oči, bola ešte tma. Nemohol som myslieť na nič iné, ako na toho chlapca.Bol som hrozne šťastný, že na tomto ostrove nie som sám.
Čím viac som nad ním, premýšľal, tým viac som ho chcel znova vidieť.
Asi tak po pol hodine som sa rozhodol, že ho nájdem.
A tak, ako som povedal, tak som aj urobil.
Zobral som si svoju provizórnu zbraň spolu s faklou, ktorú som si urobil a z trička a vidal som sa do toho pralesa.
Pozeral som sa na všetky svetové strany. Počúval som pozorne každý zvuk.
Opatrne som sa blížil k miestu, kde som ho prvý krát videl.
Keď som tam došiel, našiel som tam niekoľko stôp. Zo školy si pamätám, že tie väčšie patria diviakovy a tie ďalšie asi gorile (neviem, čo sa tam tie zvieratá vyskytujú, ale dajme tomu že hej)
Svoje stopy som spoznal a tie menšie budú asi toho chlapca.
Keď som si tak obzeral tie stopy, započul som zas to vrčanie.
Rýchlo som sa začal obzerať okolo seba a snažil som sa nájsť zdroj toho zvuku.
Vrčanie vychádzalo z poza hustých stromov. Namieril som tam svoju zbraň a pripravoval som sa na útok.
Vrčanie sa stále stupňovalo, keď v tom spoza neho vyšiel ten chlapec.
Pozeral sa na mňa a stále vrčal. Asi sa len bál, tak som sa snažil mu ukázať, že mňa sa báť nemusí.
,,Mňa sa báť nemusíš. Ja ti neublížim." Hneď ako som to dopovedal, opatrne som svoju zbraň pokladal na zem.
Akonáhle sa moja zbraň ocitla na zemi, prestal vrčať. Pozerali sme sa na seba.
Zrazu sa ale pohol mojím smerom. Ak sa mám priznať, bál som sa.
Nevedel som, čoho je schopný, tak som tam radšej stál a čakal, čo spraví.
Keď bol už úplne pri mne, začal si ma prezerať.
Chodil okolo mňa v kruhu.
Asi po takých troch kolečkávh okolo mňa sa zastavil približne 5 metrov predomnou.
Opatrne som sa začal posúvať smerom k nemu. Znova začal vrčať.
,,Neboj. Nechcem ti ublížiť." Usmial som sa naňho. ,, Rozumieš mi? Vieš čo hovorím?"
Opatrne som sa ho spýtal, načo svoju hlavičku naklonil na bok.
Stál som meter od neho. Opatrne som k nemu natiahol svoju ruku.
Okamžite to zaregistroval a nespustil z nej zrak.
Ruku som posúval smerom k jeho tvári, ktorej som sa opatrne dotkol.
Trochu ho striaslo. Po chvíli sa zamračil a ušiel.
Ostal som tam zarazene stáť. Hneď ako som sa prebral z menšieho tranzu, išiel som za ním.
Išiel som celkom dlho, až kým som nedošiel k vodopádu.
Bola to nádhera. Okolo vodopáda boli krásne sfarbené kvety a obrovské stromy, ktoré to tu dokonalo schovali.
Ale ten najkrajší výhľad nastal vtedy, keď som uvidel toho chlapca sedieť tesne pri vodopáde.
Sedel tam v tureckom sede a jednu ručku mal vo vode.
Sledoval som ho dlho a ani som si neuvedomil, že sa na mňa pozerá.
Zrazu sa postavil a rozbehol sa smerom ku mne, s nejakou vareškou v ruke.
Už som si myslel, že po mne skočí a zožerie ma, ale on skočil za mňa.
Nechápavo som sa neho otočil, ale keď som videl dôvod jeho reakcie, zdesil som sa.
MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC SA OSPRAVEDLŇUJEM ZA TO, ŽE NEVYŠLA ŽIADNA ČASŤ TAK DLHO😥😥😥
Ak mám byť úprimná, tak som nevedela, ako mám ďalej pokračovať a to isté aj s GANGSTERS IN LOVE😓😓😓
A navyše veľa učenia + zaracha na mobil kvôli mojím známkam z matiky😣😣😣
Pokúsim sa vidávať časti častejšie😊😊😊
❤❤❤A ešte na záver by som chcela povedať, že dosť ma štve, že niektorým úžasným dievčatám nejaký homofobik nahlásil príbehy😤😤😤
Dosť ma to štve.
Keď sa ti to nepáči, tak to proste nečítaj.
Už len čakám, kedy aj mne nahlásia príbeh a to mi už prasknú nervy😠😠😠

ESTÁS LEYENDO
Love from island
FanficNa najkrajšom ostrove sveta, žije ešte krajšie stvorenie #622 in fanfiction 2.11. 2017 #471 in fanfiction 4.11. 2017 #399 in fanfiction 15.11. 2017 #286 in fanfiction 19.11. 2017 #180 in fanfiction 21.11. 2017 #174 in fanfiction 22.11. 2017