Love from island

🌴🌴🌴🌴🌴🌴🌴🌴🌴🌴🌴🌴🌴🌴🌴

Opatrne som otvoril svoje oči a porozhliadol som sa. Ležal som v  posteli. Hmm typujem to na nemocnicu, pretože tu bol zápach dezinfekcie.

Opatrne som sa posadil a ponaťahoval. Až po chvíli mi niečo došlo.

,,Kde je Jin!" Zhúkol som tak silno, že sem hneď vletela sestrička aj s doktorom.

,,Ah konečne ste sa prebral pán..."  ,,Kim Namjoon." ,,... Pán Namjoon."

,,Kde je Jin?" Prvá otázka, ktorú som sa ho spýtal. ,,Kto? Ah áno. Ten chlapec, ktorého som doviezli spolu s vami. On je v izbe hneď naproti vašej."

Na nič som nečakal. Postavil som sa na nohy a išiel som do izby naproti.

Vstúpil som a vydel môjho malého anjelika ako spokojne spinká.

Podišiel som k nemu, zobral jeho ručku do tej mojej a jemne ju stisol, na čo reagoval pomalom otaváraním jeho očí.

,,Ahoj zlatko." Povedal som mu. On sa na mňa usmial a objal ma.

,,Ahoj Monie." Keď sa odtiahol, dal som mu pusinku na nos.

Trochu sa zahihňal a sčervenali mi je chutnučké líčka.

,,J-ja nemôžem uveriť, že sme naspäť." Povedal so slzami v očiach.

,,Ani ja nie láska." Sadol som si na jeho lôžko a posadil som ho na moje stehná.

Zahľadeli sme sa navzájom do očí. Pomaličky sme sa k sebe približovali. Chceli sme sa pobozkať, keď v tom nás vyrušilo odkašlanie.

,,Ehm nechcem vás rušiť, ale máme zavolať vašej rodine, alebo tak?" Chcel som povedať nie, ale spomenul som si na Hobiho.

To malé slniečko, ktoré som asi dva mesiace nevidel.

,,Mohol by som si sám zavolať?" Doktor prikývol a do rúk mi dal mobil.

Hneď som vytočil Hobiho číslo, dal som ho na reproduktor a čakal, kedy to zdvihne.

,, Prosím?" Ah tak mi chýbal ten jeho hlások plný radosti. No teraz znel sklesle.

,,Ahoj Hobi. Tu Namjoon." Pomaličky sa mi začali oči plniť slzami. Jin ma pevne objal a čakal, či sa na druhej strane ozve môj najlepší priateľ.

Jinovi som o ňom hovoril všetko čo ma napadlo, keď sme boli ešte na Tom ostrove.

,,O môj bože Monie. K-kde si?" Bolo počuť, že sa snaží neplakať.

,,Som v nemocnici. Príď sem a všetko ti vysvetlím." Na druhej strane bolo počuť už len pípanie a ja som vedel, že Hobi tu bude do pár minút.

Dlho sme nečakali a dvere sa rozleteli. Jin sa trochu zľakol, odsafol si a postrehy il ma smerom k Hobimu, lebo som na neho len tak čumel.

,,Ahh Namjoon." Hobi sa mi hodil okolo krku a začal plakať. Ja som plakal tiež.

Po chvíli sme sa odtiahli a keď si Hobi všimol Jina, začal sa hneď na neho pýtať.

,,Ahoj. Ja som Jin. Monieho priateľ." Predstavil sa Jin. Hobi sa len prekvapene pozeral, ale nakoniec ho objal. ,,Ja som Hoseok, ale volaj ma Hobi."

Keď sa odtiahli, začal som mu všetko vysvetľovať. Od tej vlny, cez prvé noci, Jina az po to, ako sme sa dostali naspäť.

Potom nastalo skupinové objatie v troch.

Som tak šťastný, že som naspäť. Ale na druhú stranu, keby som nestroskotal, nespoznal by som lásku svojho života.

Ahojte myšičky 😗😗😗

Tak, ešte epilóg a konieeec.

Ľúbim vás😘😘😘

❤❤❤