Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

29. DOBRÉ AJ ZLÉ SPRÁVY

Hermiona sa ráno zobudila no mala pocit, že si absolútne neoddýchla. Dokopy spala možno niečo málo cez hodinu, aj to iba zadriemala od vyčerpania. Celý čas sa jej preháňali hlavou udalosti posledných dní. Draco Malfoy a Ron Weasley. Aurora. Scorpius. Aurora ... chýbala jej dcérka. Najviac na svete. Bála sa o ňu, hoci vedela, že je s Dracom v bezpečí.

Prinútila sa vstať a prezliecť sa do oblečenia ktoré našla vo svojej izbe. Vedela, že patrí Ginny. Pousmiala sa, a keďže mali dosť podobnú postavu, len Hermiona bola o kúsok vyššia, ale to vôbec nevadilo. Do vrecka nohavíc si vložila magickú mincu, ale predtým ju skontrolovala či na nej nie je správa. Nebola.

Draco spomínal prekvapenie.

Na bledoružové tričko si obliekla teplý biely sveter a išla sa naraňajkovať hoci nemala chuť jesť, no privítala by šálku čaju.

„Dobré ráno." pozdravila. V kuchyni našla iba Molly, ostatní ešte pravdepodobne spali. Pi pohľade na hodinky zistila, že ešte nie je ani ani šesť hodín.

„Ešte je skoro," zhodnotila Molly. „Nechceš si ísť ešte oddýchnuť? Musíš byť vyčerpaná ..."

„Som vyčerpaná." pritakala Hermiona. „Ale jednoducho ... nevládzem byť už dlhšie v posteli. Všetko na mňa dolieha a ja ..." odmlčala sa.

Molly sa na ňu chápavo usmiala a chytila ju za ruku. „Chápem ťa, ver mi."

Hermiona prikývla. „Ja viem, že áno. Ale ..." ani nevedela čo povedať.

„Mala si to veľmi ťažké, však Hermiona?" Molly sa konečne odvážila spýtať. „Ron sa veľmi trápil. My všetci ... ale som šťastná, že si v poriadku."

„Pani Weasleyová ja ..." Hermiona prežmurkala slzy. Pamätala si na Remusove slová o zradcovi a že teda nemohla hovoriť o Dracovi pravdu. Ale Weasleyovcom klamať nemohla a ani nechcela.

„Nemusíš mi to hovoriť." prerušila ju Molly. „Všetko bude dobré, áno?"

Hermiona zavrtela hlavou. „Nie som si istá ..."

Vzala si čaj a chcela sa  ísť von prejsť. Keď si dávala bundu, všimla si, že Blaise Zabini sedí na pohovke a zaujato číta knihu. Hermiona sa znechutene zamračila. Život a lži Albusa Dumbledora.

„Nemám síce o tebe vysokú mienku, ale dúfala som, že nečítaš také braky."

„ Je to ehm ... zaují..." odpovedal jej. 

 „ Pche, nič čo napíše Skeeterka nie je zaujímavé." odsekla Hermiona a skočila mu do reči.. 

  „ Dosť ma to prekvapilo. To všetko o riaditeľovi. Myslíš, že je to pravda?" opýtal sa jej Blaise.

„ Neviem. Ak áno, nemali by sme ho súdiť, pretože nepoznáme jeho verziu. Už sa nemôže obhájiť!" odpovedala.„ A popravde je mi to dosť jedno. Napokon, profesor Dumbledore je dlho mŕtvy. Bol to významný a veľký čarodejník, a myslím, že aj dobrý človek. Nebudem meniť naňho svoj názor, len kvôli nejakej hlúpej knihe od tej otrasnej ženskej!" 

Blaise vyzeral naozaj zamyslený a otrasený. „Ale prekvapilo ma to."

„ Mal by si riešiť veci, s ktorými aj môžeš niečo urobiť!" pripomenula mu Hermiona  dôrazne. „A nie sa rýpať v niečom čo už prehrmelo."  po týchto slovách, okolo Zabiniho prešla. Netúžila sa s ním rozprávať a kaziť si náladu.

Všade sa ešte spalo, napadal čerstvý sneh a tak jediné stopy boli tie jej. Dedinka jej trocha pripomínala Rokville. Akurát v jej blízkosti nebol žiadny majestátny Rokfort ani študenti. Hermiona bola myšlienkami pri svojej dcére, a trocha jej už začínalo byť zima. Uvažovala nad tým, že sa vráti keď ju zaujal pohyb pri jednom malom domčeku.