Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

15. PODOZRENIE

Hermiona si nevedela predstaviť, že by Blaise Zabini bol na tom horšie než Draco, ale stačil jej jediný pohľad a pochopila ako sa mýlila. Išla do izby, v ktorej bol aby zistila čo potrebuje. Podľa Malfoya na tom bol biedne. Slabé slovo. Pomyslela si. Bol nezvyčajne bledý a díval sa a ňu tak zvláštne. Trocha ju z toho striasalo. Pohľad mal dosť neprítomný, pôsobil zmätene.

„Priniesla som si niečo na jedlo a čaj. Teda sú to iba sušienky, ale je neskoro. Hádam to postačí." prihovorila sa mu.

„To stačí." zašepkal sotva zrozumiteľne. „Ďakujem ti, Hermiona."

Vyvalila naňho oči. Menom ju oslovovala v tomto dome akurát tak Narcissa., bolo to zvláštne. „Prosíš si ešte niečo?" spýtala sa ho. Zavrtel hlavou. „Dobre teda ..." chcela odísť, no zháčila sa.

„Asi máte s Malfoyom poriadny malér, však?" nečakala na odpoveď. „Vieš čo, radšej to nechcem vedieť." skúsila sa naňho usmiať. „Nechám ťa oddychovať. Vyspi sa a bude ti lepšie." vyšla z hosťovskej izby a oprela sa o stenu. Zmocnil sa jej ohromný strach. Draco Malfoy mal očividne prsty v niečom nebezpečnom a ju to naozaj desilo. A rovnako aj to, aké by to malo dôsledky. Odolala čudnému pokušeniu ísť ho skontrolovať a vrátila sa do detskej izby. Zavrela za sebou dvere trocha hlasnejšie než mala v úmysle a Aurora trocha zamrnčala. Scorpius sa iba zamrvil ale spal ďalej. Podišla k dcérke a zodvihla ju do náručia aby ju utíšila. „Láska moja najkrajšia." usmiala sa na bábätko. Aurora čoskoro zavrela očká, no Hermiona sa s ňou posadila do kresla a držala ju v náručí. Bola príliš čulá na to aby dokázala zaspať.

Hermiona sa úplne triasla a nedokázala sa prestať dívať na muklovský tehotenský test, ktorý si bola dnes kúpiť. Neverila tomu, no jej srdce a inštinkt už niekoľko dní vedelo pravdu. Čakala dieťatko. Uprostred vojny, prenasledovania, v tých najtemnejších časoch, aké len mohli existovať. Ona čakala dieťa. Po lícach jej stekali slzy.

„Hermiona, čo sa stalo?" Ron prišiel domov, do ich malého, nepohodlného a tmavého bytu. Priniesol niečo pod zub. „Hermiona ..."

„Ron." dívala sa naňho a nevedela ako mu to povedať. „Ja ..."

„Áno?" spýtal sa jej. „Ublížil ti niekto?"

„Nie." zašepkala. „Ale vieš ..." odmlčala sa. „Niekoľko dní mi už nebolo dobre."

Prikývol. „Isteže."

„Som tehotná Ron." zafňukala. „Ja neviem ako sa to mohlo stať! Nemôžeme mať predsa teraz dieťa!" rozplakala sa.

Nevšimla si ako Ron zbledol pri tej správe, no objal ju pretože potrebovala utešiť viac než on. „Budeme mať dieťa? Si si istá?"

Neodpovedal iba prikývla. „Čo budeme robiť?"

„Budeme ho veľmi ľúbiť." pobozkal ju do vlasov. „Najviac. Len už neplač, však je to krásna správa. Najkrajšia na svete."

Prekvapilo ju to. „Ty ... ty sa z toho tešíš?"

„Asi áno." trocha sa usmial a utrel jej slzy. „Teda mám poriadny strach a naozaj mám pocit, že sa mi chce vracať. Ale teším sa. Merlin ... budeme mať bábätko!"

„Áno, budeme."

Hermiona sa usmiala na bábätko vo svojom náručí, ktoré sladko zaspinkalo. Toľko ťa milujem, pomyslela si. „Dodávaš mi toľko síl. Všetko toto znášam len kvôli tebe."

***

Na druhý deň si Draco dal na raňajky kúsok hrianky, vypil svoju kávu, ale inak sa snažil správať normálne. Hermiona neverila vlastným očiam, že vstal z postele. Nesúhlasne krútila hlavou, ale nevravela nič. Bol stále trocha bledý, a rana ho asi tiež stále bolela, ale snažil sa to nedať najavo. Nič nevravela iba robila svoju prácu. „Musím odísť Grangerová, postaraj sa o môjho hosťa. Nech o ňom nikto nevie. Jasné?"