My heart belongs to Harry Styles

*36*

Po večeri sme si pozreli film a mohli sa začať veci.

Lahli sme si do postele.

,,Harry ale ja naozaj nie som pripravená."
,,To si mala povedať pred tým, než si mi to sľúbila."
,,S takýmto tónom znieš ako by si ma išiel znásilniť, Hazz." Povedala som podráždene.
,,Ale prosím ťa. Len že ja som sa tak tešil." Pohľad mu sklesol na moju hruď.
,,No dobre, ale musí to byť rýchlo.Dobre?"
,,Okay. Tak poďme na to.

Harry sa zošuchol pod perinu a......

,,Oh, eh. Harry, koľko ešte?"
,,Už len chvíľku, neboj sa." Upokojoval ma Harry.

O 7 minút neskôr

,,Ach, Harry, to bolo úžasné. Nechápem ako som mohla nechcieť to."
,,Ja tiež nie. Veď som hovoril."

Zišli sme z postele a obliekli sme sa.

,,Nemáš tu nejaké jedlo? Lebo som totálne hladná."
,,Nooo, neviem či tu po tom požiari zostalo niečo dobré." Harry sa ponížene zatváril. Ten pohľad poznám. Je to niečo medzi miernym úsmevom, poníženosťou, smiechom ale zároveň vie že je to trápne, aj keď podľa mňa to vôbec trápne nie je.
,,To nevadí. Pôjdeme do reštiky."
,,O 0:30?" Hazz sa zasmial."
,,Tak nie...noo......určite tu niečo je. Napríklad nejaká Večierka, nie?
,,Najbližšie asi v L.A.."
,,Sranduješ!" vytreštila som na neho oči.,, Veď to je strašne ďaleko!"
,,Veď ja viem. Ale toto je strašný zapadákov."
,,Nie, nie je. Takto nehovor." Zamračila som sa.
,,Teraz zas ty znieš ako moja mama. Ale našťastie nie si moja mama, lebo to by som už teraz ľutoval že som sa s tebou vyspal." Zasmial sa.
,,Budem to brať ako vtip, okay?"
,,Okay."

Hi!
Trochu som sa obávala písať túto kapitolu, veď viete 👉👌.
A samozrejme venujem všetkým mojim skvelým čitateľom ;).

With love 😀