Láska z horroru. [Dokončené]

časť 27

POV TETE
PRED 4 HODINAMI
,,Mám pre teba skvelú správu, prídi do parku." ozve sa hlas v telefóne a ja začínam tušiť čo to znamená. Práve preto sa tam ponáhľam. Po chvíľke sa v parku objaví on. ,,Naradr Tete." pozdraví ma. ,,Serus David, čo to pre mňa máš?" pousmejem sa a popri si s ním placnem rukou na znak privítania. Nahodí ten úsmev. Úsmev blázna a obaja sa začne smiať. Sám neviem prečo. ,,Neuveríš kto si hľadal prácu v mojej firme." Samy. Určite ona. Ak ju tento idiot našiel som ten najšťastnejší muž na svete. David naznačí aby som sa otočil a práve tam ich zbadám. Marry, Samy a moje dieťa. Je to dievčatko. To vidno z ďiaľky. Mlčky na ne pozerám a po chvíľke sa začínajú rozlučovať. Práve v tento moment si na seba hádžem kapucu a poberám sa pomalým krokom za Marry. David sa zatiaľ stihol vypariť. Začnem zrychlovať a keď mám pocit, že si to všimla schitím ju za ruku. Odvlečiem ju na iné miesto a drbnem ňou o stenu slepej uličky. Ona na mňa pozrie tým vydesiveným pohľadom a ja ju zdrapím za vlasy. Hlavu jej zodvihnem a poriadne sa na ňu pozriem. ,,Kam išla?" pýtam sa a ona do mňa pľuvne. Vlepím jej. Predasa dáka trubka sa tu so mnou nebude zahrávať. ,,Si veľmi zlá ženská." zasmejem sa. Kedže ešte stále v ruke držím jej vlasy začnem ju ťahať po zemi. Ona samozrejme vydáva tie zvuky, ako keď je dakto vydešený no nedokáže kričať. Tak to mijulem. Ale čo s ňou teraz?
Vo vrecku mi začne vybrovať mobil a ja to dvíham. ,,Prídi do mojej kancelárie." hovorí David a ja sa obzerám naokolo. ,,Budú tam ľudia, jak s ňou mám asi prejsť?" pýtam sa pretože, fakt nemám tušenie ako ísť cez mesto do najväčšej firmy aká sa tu nachádza. ,,Niečo vymysli." nadýchnem sa, že idem niečo povedať ale započujem už len tri pípnutia. Pozriem sa na Marry. Má zakrvavené vlasy asi by bolo divné keby s ňou idem cez mesto. Zašepkám "prepáč" a riadnu jej tresnem. Je to len kvôli omráčeniu, pre istotu sa len presvedčím či žije a zdrapím ju do rúk. Takto prechádzam mesto. Samozrejme každý na mňa hodí očkom, je to tak divné keď cítite na chrbáte ako na vás všetci čumia. Prídem až pred dvere dohodnutého miesta. Uvedomím si, že lepšie bude ísť cez veďľajší alebo zadný vchod.
Do kancelárie len tak vletím a hneď zatváram dvere. ,,Aspoň bola ticho." hovorí David a skúša jej tep. Ja sa len priblížim ku oknu a pozerám na ľudí v nádeji, že sa tam medzi nimi objaví aj Samy. Zatiaľ sa Marry z pomocou Davida presunula na gauč. A on tu zas neni. Kam sakra zmyzol? Po chvíľke sa vynorí z dverí. V ruke drží vodu a vyleje ju na Marry, ona začne kašľať. ,,Ahoj kočka." prihovára sa jej. Podídem ku nim no Marry ma zatiaľ nevidí. ,,Čo odomňa chcete?" Konečne normálne prehovorila. ,,Hádaj. Hľadáme bydlisko tvojej kamarátky." ona sa zasmeje. ,,A ja vám ho poviem?" David na ňu pozrie až vraždiacim pohľadom a prejde ku dákym papierom. ,,Ty nemusíš... Povie nám to tento papier." ,,Hajzel!" začne kričať Marry a snaží sa mu vytrhnúť ten papier. Ja ju chytím aby sa nemohla hýbať. Drbnem ju na gauč a ona pozerá tým pohľadom. Vždy sa tak na mňa pozerala v tej starej splesnivenej chatke. Pousmejem sa a pozriem na Davida. On len prikývne a ja mu naznačujem aby to spravil on. A už si prezerám papier. Hľadám bydlisko a vydám sa na výlet. Za celú tú dobu som Marry ukradol kľúče a tak si pekne otvorím dvere na ich byte. Zamknem a sadnem si rovno na kreslo v obývačke.