časť 6.

1.9K 116 6
                                    

Pootvorila som oči a pozerala sa do blba. Do tmy. Nekúri sa a mne je zima, ten debil mi doniesol len deku a vankúš, ktorý som stískala v rukách. Po lícach mi stekali prúdy sĺz, to už moje oči budú potrebné len pre plač? Fakt som až taká slabá? Nedokážem ani pomyslieť na to čo tu so mnou Tete bude robiť. Čo som pokusný králik? Jeho milenka? Bábika na hranie? Nie! Ja to tu už viac nevydržím, chcem odísť! Ale ako? A kam?

Ani som si nevšimla, že je už ráno. Niekto začal odomikať dvere a ja som zbystrela. Samozrejme bol to Tete. Podišiel ku mne a ja som sa mu posunula aby si mohol sadnúť. Priadol si ku mne.

,,Ako si sa vyspala?" Začal rozhovor. Ja som zostala ticho a zahľadela som sa na neho. Po chvíľke som sa ho spýtala: ,,Kde si bol?" Trošičku som sa zatriasla, nevedela som ako bude reagovať. Našťastnie mal zrejme dobrú náladu.
,,Pri matke." Povedal a pohladil ma po líci. Ani som nevedela, že jeho mama ešte žije. Stále mal ruku na líci a približoval sa ku mne. No ja som to nechcela znovu zažiť, hlavu som sklonila aby nemal možnosť ma pobozkať. Nahlas vzdychol a odtiahol sa odomňa.
,,Nikdy si o nej nevravel, o matke." pokračovala som račej v rozhovore.
,,Nikdy si sa nepýtala." pousmial sa a zadíval sa na stolík pred nami. Ja som sa tam pozrela tiež, čo na ňom akože vidí?
,,Vieš, premýšľal som." povedal po trápnej chvíľke pozerania do blba. Ja som na neho hneď prevrátila oči, no on stále hľadel na stôl. Silno mi schytil ruku a začal ma viesť von s chatky. Bolo mu úplne u prdele, že ma vláči rozno cez kríky, tŕne a podobné somariny. Cítila som, že mám celé nohy doškriabané. Je to hrozne nepríjemná bolesť.
Konečne sme zastali a ja som sa pozerala na menší drevený domček do ktorého ma následne doslovne hodil. Zamkol dvere.
,,Si od krvy zlatko." akoby som si to vôbec nevšimla. Prave ma ťahal cez hustý les čo čakal?
,,Koľko vydržíš? Aký máš stupeň bolesti?" spýtal sa ma a ja som začala pišťať. On sa však so mnou nehral a pripútal ma o stoličku v strede miestnosti. Stále som neprestávala jačať a výkrikovať, prosiť ho aby ma nechal na pokoji. Videla som mu na tváti ten jeho diabolský a úchylný úsmev. Podišiel ku stolíku, ktorý stál tesne vedľa tej stoličky na ktorej som sedela. Spoza neho som tam videla ihly, nože a iné veci. Začala som sa mykslovať. Tete sa obrátil a v ruke držal niečo ako tetérsky nástroj, proste to čo používajú tatéri na tetovanie. Celé to začalo týmto, na mojej ruke sa začalo vyrývať T34. Čo to sakra znamená ?
Ešte to nebolo tak zlé to až keď mi do toho práve vytetovaného znaku vpichol ihlu, mohla mať tak päť cm. Neviem čo v nej bolo ale cítila som ako to do mňa prechádza, nemala som ani tú silu na výkriky. Len som zmraštila oči a prežívala to. Bolo to akoby vás niekto pichal stovkami nožov do celého tela. Na krajíčkoch očí sa mi vynorili slzičky a on ma odopol. Nemala som silu sa ani udržať na stoličke a zrútila som sa na zem. Posledné čo som v ten deň počula bolo zamknutie tých dverí, potom som už len upadla do bezvedomia.

Ták a je to tu, áno viem je to až moc neskoro 😔 ospravedlňujem sa za čakanie,teraz sa už budem snažiť vydávať to častejšie (už naozaj😅) ak tak aj bez spolupracovníčky. 😀

Dúfam, že sa časť páčila. I love youu 💗💗👅✌

Láska z horroru. [Dokončené]Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz