Láska z horroru. [Dokončené]

časť 8.

POV TETE:
Zavrel som dvere, skôr zamkol. Konečne môže výnsť môj plán. Už toho nechýba veľa. Keď už bude dole v pivnici mala by niečo zjesť a tak som zašiel pre chleba. Po tej tekutine čo som do nej vpichol včera nemôže jesť hocičo. Potrebujem len zistiť na koľko je schopná niečo robiť aj s jedom v tele. Asi za týždeň by ju mal zabiť vedel som, že ak to do týždňa zvládne budem jej musieť dať protilátku. Aj keď na druhej strane asi by sa mi páčilo na ňu pozerať ako umiera. Ani si neviete predstaviť aké je to vzrušujúce.
Od prvého dňa ako sa dostala na psychiatriu nebola nejako chorá, to som len ja potreboval niekoho presvedčiť o tom, že je blázon. Aby mi začala veriť začal som sa o ňu starať a časom sa trošku zbláznila. Už len s tých liekov, ktoré som jej ja predpísal. V skutočnosti ich vôbec brávať nemala, alebo to že som jej tvrdil ako ju nenávidí jej rodina a že si už nikdy pre ňu neprídu. Že som jediný človek, ktorý pri nej stojí a vždy bude. Áno ja viem veľké drísty. No najlepšie ako ju zblbnúť. Odkrojil som krajec chleba a vzal ho zo sebou. Najprv ešte chcem zbehnúť do mesta a až potom za Samy.

POV SAMY

Fakt ničomu nechápem, prečo ma tu nechal ležať? Kam to stále odchádza? Horkoťažko som sa postavila na rovné nohy a začala si to tu obzerať. Všetky tie nože, putá, laná, prekážky a podobné veci mi nahánali strach.

Jediné čo mi ostávalo bolo počkať na Teta. Prišiel asi o hodinu. Prekvapilo ma, že nezavrel dvere. To už mi tak verí? Mám šancu ujsť, ale ani sama neviem prečo, nevyužila som situáciu. Stála som tam ako zmrazená a pozerala na Teta, ktorý si ma prezeral a obchádzal ma dookola.
,,Mali by sme začať. Už si pripravená." povedal po chvíľke a rukou mi naznačil aby som prišla k nemu. Stál rovno pod lanom. Chytila som koniec lana do ruky a skúsila potiahnúť, bolo pevné.
,,Kým sa nevyšplháš až úplne nakoniec, neodídeme." povedal a usmial sa. On sa vždy usmieva v najnevhodnejšiu chvíľu. Na konci lana bol zvonček. ,,Ten zvonček tam je načo?" ,,Keď vylezieš úplne nakoniec zazvoníš. Kým to spravíš sadnem si sem." ukázal na kreslo. Stálo rovno tak aby ste mali ten najlepší výhľad na lano. Akoby som bola v telke a Tete sa pozerá.

Telesná mi nikdy nešla a tak som tam strávila snáď viac ako pól dňa...