Pomocná ruka

Keď je zrazu všetko inak

Možno sa ti stalo, že ti priatelia povedali ako tí závidia tvoj život. Možno na to mali dôvod. Možno poznáš ten pocit, ako keď si na pokojnom mori na člne s ľuďmi, na ktorých tí záleží. Všetko je perfektné. A potom, behom pár minút je z pokojného mora rozbúrené. Keď sa začne všetko rúcať. Zrazu zistíš, že nič nebolo také perfektné ako sa zdalo. Že si vlastne ani nevedel/a, že skvelý otec tvojej sesternice ťahá už dva roky súd. Človek, o ktorom si si myslel/a, že je to úžasný otec,  skvelý človek, ktorý by ti dal aj poslednú korunu čo má, bol odsúdený na skoro sedem rokov. Všetko išlo povedľa teba. Nikto ti nechcel povedať prečo. Ani by si na to neprišiel/la, keby sa nespýtaš otca, že kam sa vyparila mama,  veď cvičenie má až druhy deň. Keď tí to otec oznámi, život sa ti začne rúcať. Na druhý deň sa všetci čudujú, že čo sa deje,  keď prídeš neupravený/á, v rozťahanom tričku s mastným fľakom a červenými očami od plaču. A ty nevieš čo odpovedať. Možno sa bojíš reakcie tvojich najbližších priateľov. Možno to je vec, ktorá sa len tak nehovorí. Tak sa len zbabelo rozplačeš pred všetkými. A nikto nevie ako ti tú pomocnú ruku podať. Všetci sú bezradní. Ako aj ty.

Týmto by som vám chcela povedať, že toto je forma pisania, kedy zo seba potrebujem dostať to čo má trápi a iné východisko som nenašla. Možno že to ani nikto nebude čítať. Kto vie. :)