"Takže pekne po poriadku. Ty netušíš odkiaľ to vieš, ale si súčasť jedného z najstarších proroctiev o ktorom vie len pár osôb a hovoríš že mám veriť tvojej intuícií a poslať ťa na výpravu?"
"V-vlastne áno. A myslím že to slnko je Alex, syn Apolla, a tá krása je Gabe, syn Afrodity. No ten oheň...netuším."
Cheirón prikývol. Zamyslel sa a potom povedal vetu ktorá bola ešte horšia ako celé to proroctvo a modlila som sa aby sa mi toto všetko snívalo. Och bohovia prečo ja?!
"Myslím že by mal ísť Leo Valdez. Dalo by sa teoreticky povedať že je to on, kedže vie ovládať oheň."
"Nie nie nie nie nie! Hocikto len nie on. Prosím!"
Zastonala som a nahodila moje najlepšie psie oči. Všetká panika zrazu opustila moje telo a nahradila ju nechuť a nenávisť. Neznášam ho. Naozaj ho nemôžem vystáť. Je to arogantný, drzý egoista ktorý z mojich problémov vyrába celovečerný program. Brala by som hocikoho len nie jeho, kľudne aj Clarisse a tá by sa nám okrem prípadného boja vôbec nezišla.
"Nie, ja nemôžem meniť proroctvo. Malo to tak byť a bude to tak, možno sa dokonca spriatelíte."
Zmurkol na mňa a následne ma doslovne vytlačil z dverý zo slovami zavolaj ostatných a vráť sa.
Fajn. Nechám si to preležať v hlave a pokúsim sa ho celú výpravu ignorovať.
•••
Honba za ostatnými bola neuveriteľne vyčerpávajúca. Alexa a Gabriela som našla až po asi pol hodine. A to som ich mala celú dobu pod nosom. Sedeli na pláži pod improvizovaným slnečníkom zo šiat zachytených na palici štipcami do vlasov. Usmiala som sa keď som si všimla ako blízko sú. Gabe mal za Alexom ruku a ich tváre boli od seba menej ako pol metra. Obaja sa na niečom smiali a ja som ich nechcela vyrušovať... no povinnosti nepočkajú.
"Emh, ľudkovia nerada Vám kazím toto romantické stretnutie no musíme ísť nájsť Valdeza a pripraviť sa. Čaká nás výprava."
Gabriel mi venoval znechutený pohľad, nahnevane sa postavil a podal Alexovi, ktorý sa neuveriteľne červenal, ruku.
Zvyšok dňa Vám nebudem podrobne opisovať. Našli sme toho hlúpeho elfa, Cheirón mu navrhol aby postavil zmenšené Argo 3 a on nadšene súhlasil.
Nastal večer. Plány a návrhy lode boli dokončené. Materiál nachystaní a ja unudená v rohu bunkra. Gabe vyčaroval závesy, niekoľko šatiek zošil na plachty a nachystal i rôzne oblečenie na cestu, čo bolo možné vďaka požehnaniu od jeho matky. Valdez ani Alex tu neboli, išli totiž spolu s Héfaistovymi potomkami a zopár dobrovoľníkmi stavať kostru lode.
"Zlato vieš že uplne chápem tvoje dôvody, ale mala by si trochu pomôcť. Potrebujeme to dokončiť do zajtra rána, ešte sme len v polovici a ty predsa ovládaš mágiu. Tak hore sa a bez pomôcť ostatným so stavbou lode."
Povedal Gabriel a ja som ho nemohla neposlúchnuť. Postavila som sa a porazene sa blížila k našemu 'supertajnému' stavenisku. Alex mi zakýval a takmer upustil plech z božského bronzu ktorý niesol spolu s jedným Áresovym synom, ktorého meno som nepotrebovala vedieť.
Pobavene som sa usmiala a zdvihla ruky nad hlavu. Takmer všetok materiál sa zdvihol do vzduchu a obkolesoval dokončenú kostru lode. Nič som nevnímala. Iba to ako sa moje telo hýbe spolu s kúskami dreva a plechu. Nevšimla som si ako moje oči zažiarili chladnou modrou farbou, ani ako rovnakú farbu nadobudla predtým oblačná obloha. Bola som tam len ja a všetok ten materiál bol kus môjho tela. Po chvíli ma pohltila temnota a ja som sa bezvládne zrútla na zem.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Beyond our strenghts //Valdez//
ФанфикON HIATUS ❝Byť milovaný, byť zničený, byť ľúbený - a iné synonymá lásky❞ ,,Daj tú ruku preč, Valdez, lebo inak ťa prekľajem tak, že si budeš predstavovať, aké by to bolo krásne umrieť!" ,,To znie skvele, Aria, no asi by si sa mala postaviť do radu."
