01//záhady a tajomstvá

61 12 10
                                    

Hekaté nemá polobožských potomkov. Teda v kabíne nikto nebol, čo bola dobrá správa pretože aspoň som sama. Pozrela som sa do zrkadla na stene a v rukách zovrela okraje umývadla.
Dýchaj, si v pohode. Nádych. Výdych. Nádych...
Obraz pred očami sa mi rozmazal a moje srdce bilo tak prudko že sa mi akoby chystalo vyskočiť z hrude. Vidíš niečo? Nie. Tak sa sústreď na sluch, čo počuješ. Hukot zbraní, vodu... vietor ktorý prefukuje tieto steny a hodinky tikajúce na stene.
Nepomohlo to, moje prsty ochably a skĺzla som sa na zem. Celý svet sa točil a ja som strácala kontrolu nad svojim telom. Nemôžem nič spraviť, musím to prečkať.

Nevedela som ako dlho som tu len tak ležala. Stratila som pojem o čase. Viem že za oknami sa už stmievalo a vonku bolo ticho. Opatrne som vstala a napravila si oblečenie. Skladalo sa z bielych šiat, kvôli ktorým ma všetci podceňovali a čiernych spratých kraťasov. Keď som sa pozrela do zrkadla bola to hotová katastrofa. Oči som mala červené a napuchnuté (očividne som plakala) a chýbalo v nich svetlo. Zamaskovala som to srdečným úsmevom a otočila kohútikom. Z toho s prúdom vytiekla studená voda. Opláchla som si tvár. To je lepšie. Nádych, výdych, Aria. Nesmieš ukázať slabosť.

Niekto zaklopal na dvere a ja som sa strhla. Kľud. To bude zrejme Gabe. Ešte som sa posledný krát pozrela do zrkadla a otvorila dvere. Nebol to Gabe ale Piper. Usmievala sa a v rukách držala malý balíček.

"Och, Aria, prepáč ak vyrušujem... toto je tvoje a za chvýlu začína táborák tak sa tam vidíme. Ahoj"

Nestihla som ani odpovedať. Do ruky mi vtisla balíček a šprintovala preč. Povzdychla som si a zrak mi padol na balíček v mojej ruke. Veď nič za to nedám, otvorím ho. Zavrela som dvere a posadila sa na podlahu. V poslednej dobe na nej sedím často. Čím to asi je?
Roztrhla som obal a do ruky mi padla drobná retiazka. Bola... predpokladám že z božského bronzu a keď som si ju (s ťažkosťami) pripla na krk, zistila som že je ideálnej dĺžky. Prešla som po nej prstom. Bol to veru pekný darček. Kto vedel že mám narodeniny? Na perách sa mi zjavil úsmev a ostal tam aj keď som kráčala smerom k táboráku a bol tam aj keď som si sadla na svoje miesto vedľa Gabriela (inak Gabe), syna Afrodity a môjho verného spoločníka. Ten si to však nevšimol, bol pohrúžení do rozhovoru s Alex,  synom Apolla. Už to medzi nimi nejaký čas iskrý. Gabe mal na tváry koketný úškrn a Alex si prehrabol hebké blond vlasy a nenápadne sa posunul bližšie. Povzdychla som si, no úsmev ešte neopustil moje pery. Tak sa stalo až po tom čo som uprela zrak do ohňa a moje oči sa stretly s čokoládovými očami v ktorých tancovali plamene. Boli to oči Lea Valdeza. Zakýval mi a ja som sa zdvihla a odkráčala. Čo si to o sebe ten malý elf myslí? Dobre, je odomňa takmer o hlavu vyšší, no nemôžem ho vystáť.

Ani som si nevšimla kde kráčam. Moje nohy ma zaniesli k lesu, kde sa o strom opieral čiernovlasý chlapec. Nikdy som ho tu nevidela, musí byť nový. Medzi prstami držal cigaretu a krátko si z nej potiahol. Usmial sa na mňa a fúkol mi dym do tváre.

"Keby ťa uvidel Cheirón moc by ho to nepotešilo."
Povedala som rázne. No on sa len zasmial a premeral si ma pohľadom. Zachvela som sa a do líc mi vstúpila červeň.

"Zrejme niesom jediný kto by Cheiróna moc nepotešil. Povedz mi, Aria, aké sú tvoje tajomstvá?"
Nemám poňatia odkiaľ pozná moje meno. Pokrutila som hlavou a tajomne sa mu pozrela do očí.

"Dievča musí mať svoje tajomstvá. A ty, ani nikto iný sa ich nedozviete."

To bolo naposledy čo som ho videla. Ubehli už dva týždne a ja stále netuším kto to bol. Už sa tým však nezaoberám, teraz ma trápia oveľa dôležitejšie problémi. Rachel vyriekla prorocstvo. A týka sa mňa.

















|| drahý polobohovia,
Už som sa konečne rozhodla napísať ďalšiu časť a tu ju máte. Myslím že sa to vyvinulo celkom dobre a skončilo to zápletkami, čo zbožňujem. Dúfam že si nájdem čas a budem sa snažiť túto, a knihu Persuation, písať rovnobežne. Kedže sa jedná o dve rozdielne knihy ktoré sa však prerývajú, mali by ste ich čítať oboje... no to je na vás.

Λανα Ηεαρτη ||

Beyond our strenghts //Valdez//Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora