Svetlo

155 9 1
                                    

,,Dobrú noc Kevin."
,,Dobrú noc Mami." Odvetil som a zamkol som za sebou dvere, mám rád súkromie, zhasol som svetlo a ľahol som si do postele. Kde mám nabíjačku sakra ? Nevedel som ju nájsť, na nočnom stolíku, kde si ju stále odkladám nebola. Ach, kašľať na to, veď aj tak je zajtra sobota, mobil budem mať vybitý, a nikto ma ráno nezobudí. Scrolloval som si Facebook, keď mi zrazu pípla SMS od neznámeho čísla. Zo zvedavosti som ju otvoril, v nej stálo :

Poznám ťa už dlhú dobu, už mi riadne lezieš na nervy. Prežil som s tebou 18 rokov. Pamätám si, ako ťa tvoja mama doniesla domov, prvý rok života si v podstate, len preplakal. Keď si bol malý, stále si sa pozeral pod posteľ, či tam náhodou nie je skrytý, počkaj, ako je to vo vašom jazyku ? Aha, už viem, Bubák. Tak hanlivé meno pre mňa. Ale mne je to v podstate jedno, ja nemám meno. Prečo sa už posledné roky, pod tú posteľ nepozeráš ? Myslíš si, že si v bezpečí ? Teraz počúvam, ako sa posteľ jemne trasie, tak čo Kevin už sa bojíš ? Mal by si sa, jediné čo ťa zachráni je svetlo, no tvoja mama vypla poistky, aby si sa nehral do noci na mobile. Ak sa postavíš z postele, je po tebe. Ale, ale čo to vidím, nenabíjaš si telefón a zostávajú ti už iba 2 % baterky. Uži si posledné chvíle svojho života drahý Kevin.

S pozdravom
Tvoj dávny (ne)priateľ Bubák

P.S. už máš len 1 %

Short Horror StoriesTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang