Otrok Smrti (Báseň)

241 11 0
                                    

Potichu sa zakrádam dnešnou nocou,
hľadám niekoho, kto nie je len ovcou,
inteligentné stvorenie - človeka
ktorého ovládanem celého, od päty až do členka.

Moja temnota bude prúdiť celým tvojim telom,
pôjdeme už obaja spolu, obaja rovnakým smerom,
tvoja čistá duša a môj mŕtvolný pach sa navždy spoja,
naveky vekov už bude tvoja duša len moja.

Svetlá vyhasínajú ako sa potichu pližím ulicou nočnou,
niekto práve vyšiel uličkou bočnou,
je to len opilec a feťák, čistý ľudský odpad,
o chvíľu ucítiš na obrubník tvárou tvrdý dopad.

Cez moje výberové kolo neprešiel kandidát prvý,
jeho rozmliaždená tvár sa už kúpe v kaluži krvi,
hľadím do diaľky, rovno oproti si niekto vykračuje,
je veľmi silný a nahnevaný, všetko to počujem.

Blížim sa k nemu spoza neďalekých stromov,
ešte nemá pocit, že sa už dnes nevráti domov,
vznášam sa nad ním, už určite cíti strach a chlad,
nepomôže ti už veru nikto kamarát.

Predomnou sa nedá utiecť, už to všetko vieš,
modlitby k tvojmu Bohu ti nepomôžu, veď to vieš tiež,
pomaly sa mení farba tvojich očí,
celý svet sa ti točí ako na kolotoči.

Práve si zabudol ako sa voláš a aký je dnes deň,
moja temnota sa dostala hlboko, až po kostnú dreň,
šepkám ti do ucha veci prehnilé,
už to pre teba nie je téma citlivé.

Bál si sa smrti ako všetci na tomto svete,
teraz s ňou kráčaš ruka v ruke, čo mi na to poviete ?
dostal si odomňa úlohu, poslanie,
musíš odstrániť niektoré osoby lokálne.

Jeho si žiadam, a ju tiež,
tu máš nôž, tak nehanbi sa a kľudne rež,
nech krv strieka všade potokom,
je to krásny pocit, byť mojim otrokom.

Short Horror StoriesWhere stories live. Discover now