Zastavili sme s autom pred nemocnicou. Hlasno som prehltla. Policajt vystúpil z auta a ja som spravila to isté. Potom mi ukázal, že mám ísť za ním. Tak som šla, aby som sa náhodou nestratila. Keď sme vošli dovnútra, policajt sa šiel niečo pýtať na recepciu.
"Otec leží na izbe číslo 4 poďte, zavediem vás tam," povedal mi. Len som prikývla.
A prečo mi vlastne vyká? To vyzerám až tak staro?!
Keď sme prišli pred izbu s číslom 4, policajt sa ma spýtal:
"Budete ma ešte potrebovať?"
"Nie už nie, ďakujem pekne za všetko," usmiala som sa naňho, aj keď falošne.
"Nie je za čo," úsmev mi opätoval.
Na to sa otočil, a už ho nebolo.
***
Otočila som sa spať ku dverám a potichu som zaklopala.
Nikto sa neozýval, tak som vošla dnu.
Ten pohľad bol strašný. Môj ocko ležal na tej posteli, pripojený na všetky môžné prístroje, neschopný akejkoľvek práce... Pichlo ma pri srdci.
Prišla som bližšie k posteli, a až potom sa na mňa pozrel.... Tvár mal úplne bledú ako stena, pery suché a oci unavené.
"Ahoj oci," snažila som sa hovoriť normálne, no nedalo sa.
"A.... Ahoj, zlatíčko moje, ako rád ťa zasa vidím,"
"Aj ja teba oci.... Objala som ho."
"Sandra... Tvoja mama..." neudržal to a začal plakať.
"Ja viem oci... Je mi to strašne ľúto..." plakala som spolu s ním.
"Keby som nebol taký idiot a všimol si ten kamión pred nami nič by sa nestalo.... Mal som zomrieť ja!"
"Nie oci, prosím takto nehovor a už vôbec si neber vinu na seba.... Chybu spravil aj ten kamionista! Neboj sa, " chytila som mu jeho bledé ruky.
"My to zvládneme,"
"Verím ti," slabo sa usmial.
"Ľúbim ťa ocko."
"Aj ja teba, zlatíčko moje."
VOUS LISEZ
New Life - Niall Horan and 1D (FF)✓
Fanfiction16-ročnej Sandre sa od základov zmení život, keď jej rodičia zomrú, a bude sa musieť prisťahovať do Londýna k svojmu ujovi. Viac sa dozviete v príbehu.
