New Life - Niall Horan and 1D (FF)✓

18. kapitola

Pohľad Sandry
Dnes majú moji rodičia pohreb... Bude tu v Londýne, keďže na Slovensko by to bolo ďaleko....
Celá v čiernom som zišla dole k chalanom.
"Ahojte," pozdravila som im.
"Ahoj," povedali mi jednohlasne a trochu som sa pousmiala.
"Nebude ti vadiť, ak pôjdeš s Niallom? My ostatní tu máme svoje polovičky."
"Jasné rada," pozrela som na Nialla a ten sa neisto usmial.
Prečo je taký nervózny... Nehovorím, že ja nie...
Všetci sme vyšli pred dom a pomalým krokom sa vybrali do kostola.

***
"Ako sa cítiš?"spýtal sa ma Niall cestou do kostola.
"Bolo už aj lepšie," nesmelo som sa usmiala.
"Prepáč," povedal smutne.
"Nie to je v pohode aspoň nie je trápne ticho," pousmiala som sa a Niall sa uvoľnil.
Keď sme prišli do kostola, šli sme k ich rakvám... Keď som uvidela, ako tam obidvaja bezvládne ležia, neubránila som sa slzám. Pocítila som jemný stisk na mojej ruke.
"Tu máš," povedal mi potichu Niall, podal mi vreckovku a stále mi držal ruku.
"Ďakujem... Niall poďme si prosím sadnúť, lebo to neustojím," začala som tlmene vzlykať
"Dobre, poď," šli sme si sadnúť.

***
Keď sme vyšli z kostola, šli sme ich pochovať. Na cintoríne som to už nevydržala a nechala som slzám voľný priebeh.
"Šššš.... " utišoval ma Niall.
"Ďakujem, že celý čas stojíš pri mne," povedala som pomedzi vzlyky.
"Nemáš za čo ďakovať, ja to robím rád," pobozkal ma na čelo.
Položila som svoju tvár na jeho hruď a pozorovala, ako mňa a mojich rodičov oddeľuje zem.

***
Keď sme prišli domov, vošla som za všetkými do obývačky.
"Ďakujem všetkým, ktorí akokoľvek prispeli, aby dnešný deň bol krásny." utrela som si slzy.
"Nemáš za čo sestrička a úprimnú sústrasť," povedali všetci naraz.
"Ďakujem, teraz ma prosím ospravedlňte, pôjdem hore..."
"Mám ťa odprevadiť do izby?" spýtal sa ma neisto Niall.
"Jasné," slabo som sa pousmiala.
Aspoň nebudem sama.