Tí, vďaka ktorým žijeme

8

Asi polovicu cesty išli mlčky na potom sa Levarti zrazu opýtal: „Vieš kto okrem teba chcel Imusa Claru?"

„Nepovedali mi to..." zamrmlala Tifany.

„Jeden z nich som ja. Mal som celkom reálnu šancu ju dostať. Ja som ju však hlavne kvôli výskumu. Je neuveriteľne zaujímavá, vieš? Ona, ako jediný aktivovaný Imus má osobnosť, tak nekonečne podobnú ľudskej. Z toho, čo som počul síce je trochu sebestedná, ale, fú, ani nevieš ako veľmi by som sa s ňou chcel porozprávať priamo, bez sprostredkovateľa.

Myslím si, že keby sa Clara zamiešala medzi ľudí, nikto by si ju nevšimol. A daj si na ňu pozor, ona v prvom rade myslí na seba a vie veľmi dobre manipulovať. Skutočne. Aj preto sa jej ten starec vzdal. Najhoršie je, že nám odmietol prezradiť, prečo to vlastne urobil. Vraj preto, lebo po ňom chcela niečo nemysliteľné a on jej to skoro dovolil. Ale čo nemysliteľné?

Už sme tu. Máš ešte desať minút, potom sa ťa opýtam."

Tifany prikývla a vošla do dverí, ktoré jej Levarti ukázal. Dnu ju čakal tato a milo sa na ňu usmieval. Bolo vidno, že má zo svojej dcéry radosť. „Počul som, že sa ti podarilo chytiť toho Imusa."

„Áno, podarilo," povedala Tifany smutne.

„Tak prečo si smutná, išlo to príliš ľahko?" opýtal sa Veran žartovne.

„Nie, iba... Oni chcú aby som sa sem nasťahovala." Veranovi sa rozžiarili oči. Keď to Tifany uvidela, dodala: „Bez vás."

Veran chvíľu premýšľal a potom pomaly povedal: „Ak si to želáš pokojne sa sem nasťahuj. Mnoho dievčat v tvojom veku túži odísť z domu..."

„Ale ja som divná, ja chcem ostať s vami. A tu budem sama."

„Nie si divná a nasťahuj sa sem," odvetil Veran presvedčivo. „Otvoria sa ti ďalšie možnosti, o ktorých by si ako obyčajná ani snívať nemohla. Pôjdeme domov, povieme to mame a Williemu, usporiadame rozlúčkovú párty s tvojimi kamarátmi a potom sem prídeš a budeš žiť taký život, aký sme ti s mamou vždy priali."

Tifany sa pozerala do zeme a vnímala Clarino napätie. Tá ich celý čas potichu počúvala, no svoj názor najavo nedala.

„No dobre," povedala Tifany napokon. „Nasťahujem sa sem."

Práve keď to vyslovila do miestnosti vstúpil Levarti, aby im oznámil, že čas vypršal. Počul Tifaninu poslednú vetu, ku ktorej sa hneď vyjadril: „Výborne, tak ťa teraz zavedieme na internáty, kde už máš pripravenú izbu a pyžamo a do rána ti tam donesieme aj všetky ostatné veci. A vy," oslovil jej otca vykaním, čo bolo nezvyklé, keď privilegovaný rozprával s obyčajným, „choďte domov a oznámte rodine, ako šťastie vašu dcéru postretlo."

Ani nečakal na Veronovu odpoveď (čo bolo vlastne absolútne normálne) a už ťahal Tifany preč od otca. Tifany išla smutným krokom s ním, no začínala cítiť nepríjemnú únavu, pretože ju Clara prestala zásobovať energiou.

Ani nevedela, či vlastne na izbu prišla sama, alebo ju tam odniesli, ale tesne predtým ako zaspala, cítila Clarin obrovský a nebezpečný hnev.