Tí, vďaka ktorým žijeme

5

Tifany čakala, že to bude podobné ako s Haliom. Príde k nej nejaká priezračná postava položí jej ruku na čelo a zrazu vo svojom vedomí ucíti druhé, hlúpe poddajné a s nekonečnou chuťou na jedlo.

Ale Clara bola iná. Nepriesvitná. Len čo sa objavila v miestnosti, všetko stmavlo. Nedala Tifany možnosť sa ani len nadýchnuť a už bola v nej a úplne ju ovládala. Dokonca aj jej myslenie. Vtedy, keď ju Clara mala, tak si spolu s ňou užívala ten pocit moci, spolu s ňou sa vyžívala v tejto situácií.

Až dokiaľ k nej neprišlo svedomie. A pocit viny. S ním Claru na chvíľu ovládla a podarilo sa jej zaklopať na dvere, na znak čiastočného úspechu.

Znova si spomenula na omdletú Lenu a striaslo ju. Lena to čakala a hneď bola pri nej. „Skúsiš to ešte?" opýtala sa jemne. „Halia už má on a Clara je teraz čaká na teba. Ak si ju nevezmeš, vezme si ju niekto iný a ty budeš bez Imusa, lebo teraz nie je žiaden voľný. Iba tí úplne slabučkí. Tak?"

Tifany to nechcela znovu cítiť. Teda, nemala by chcieť to znova cítiť. Ublížila Lene. Síce len v počítačom navodenej situácií, ale ublížila jej. A užila si to.

Tak ako si s Haliom užívala každé jedlo. Vďaka nemu jedla hodinu jeden kúsok mäsa, ktorý pomaly prežúvala a donekonečna si vychutnávala jeho chuť.

Ako to však bude s Clarou? Ona očividne netúži po ničom takom, ako je jedlo. Halio je milý a rád sa napcháva a Clara v je podstate psychopatka, no koho by ste chceli za kamaráta viac?

„Skúsim to ešte," povedala Tifany s povzdychom.

„No vidíš. Ani ja som môjho Imusa nemala hneď prvýkrát," odpovedala Lena a zhovievavo sa na ňu pozrela.

Tifany si ľahla a zavrela oči. Znova sa ocitla v betónovej miestnosti. Clara stála bez pohnutia uprostred a na zemi sedela Lena. Len čo ich Clara uvidela, vrhla sa k Tifany a pokúsila sa ju posadnúť. Tifany ju však teraz čakala.

Dovolila jej vojsť do vedomia, ale nepustila ju k ovládaniu. Chvíľu sa Clara vzpínala a pokúšala sa tam prebojovať násilím, no potom sa len tak upokojila. Tifany si myslela, že už ju má, no zrazu zacítila zvláštne nutkanie.

Môže Claru pustiť. Chce Claru pustiť. Túži Claru pustiť a pustí Claru, aby Clara mohla konečne niečo urobiť s tou blbou Lenou, čo sa jej do všetkého prace a myslí si aká je ona úžasná.

Tifany skoro Claru pustila, ale potom si na niečo spomenula.

Niekde hovorili, že Clara má schopnosť meniť myšlienky. Nikdy to nebolo oficiálne (schopnosti tých najsilnejších neboli nikdy oficiálne uverejnené), ale viacerí šepkali, že kto má Claru, ovláda telepatiu.

Preto je vraj Clara taká silná. Ako jediná s Imusov ovláda kompletnú telepatiu a vďaka tomu nikto nemôže ovládať ju. Tifany došlo, že Clara jej mení myšlienky a pokúša sa ju telepaticky ovládať.

No ona ju nenechá, ona Claru získa. Zatvorila oči a predstavila si prázdnu miestnosť. Steny v hlave nafarbila na fialovo a do rohou pridala nejaké kvety, aby to nebolo úplne pochmúrne. Seba postavila do jedného rohu miestnosti a Claru pustila do druhého. Videla ako sa Clara usmieva. Krátke strapaté vlasy jej padali v rovných prameňoch na ramená a v tmavohnedých očiach sa jej odrážala nepokojná radosť.

Tifany to chcela rozhodnúť tam, jednoducho sa pobijú, alebo sa Clara dobrovoľne podvolí.

„Pff," vyprskla Clara, len čo si toto Tifany pomyslela. „Ja že sa dobrovoľne podvolím? Tebe? Budem bojovať dokiaľ ti nezlomím každú kostičku v tvojom imaginárnom tele a aj potom na teba budem útočiť mysľou, kým sa nezrútiš a neostane po tebe iba prázdna telesná schránka, ktorá si nie je schopná ani len žmurkať!"

Tifany ustúpila. Nepúšťala Claru z fialovej miestnosti, ale bála sa jej. Bála sa, že ju Clara znova posadne a že si s ňou bude robiť, čo chce. A pritom sa zamýšľala ako presne jej Clara chce zlomiť aj tie maličké kostičky v ušiach.

Clara sa len usmievala a čakala, kým Tifany niečo urobí. Vedela, že v tejto miestnosti ju nemôže posadnúť, aspoň do vtedy, kým Tifany neomdlie.

Nakoniec sa pohla prvá Tifany. Rozbehla sa ku Clare a uprostred cesty zastala.

Clara to čakala. Pomaly a rozvážne zmenšila vzdialenosť medzi nimi. Nemala dôvod sa ponáhľať. „Čo musím spraviť pre víťazstvo?" opýtala sa Clara.

„Musíš ma dostať na zem," odpovedala Tifany najpokojnejšie ako vedela, čo znamenalo, že s roztraseným hlasom a koktaním.

„Tak dobre," povedala Clara a podrazila Tifany nohy.

Tifany to čakala a ustúpila o krok. Clara sa k nej okamžite vrhla pričom sa jej stále pokúšala kopnúť do kolien. Tifany ustupovala a dúfala, že Clara urobí nejakú chybu.

Postupne, krok za krokom sa približovali k stene a Tifany musela odskočiť prudko na bok. Stratila rovnováhu a Clara to využila vo svoj prospech. Trochu ju sotila a ona začala podať.

Počas pádu však chytila Clarinu ruku a na zem dopadli naraz. Nebol víťaz, ale Tifany stratila koncentráciu a tak Clara začala útočiť na jej myseľ. Snažila sa ju presvedčiť, že ju chce pustiť a že ju musí pustiť.

Tifany tresla rukou do Clarinej hrude a ich mysľami sa prehnala jej bolesť. Clara sa na sekundu stiahla a vtedy ju Tifany ovládla. Strčila ju do malej klietky kdesi vzadu v mysli a vošla do imaginárnej betónovej miestnosti, kde sa nachádzala aj prekvapená Lena.