Ona je ľahký dotyk prstov na klavíri.
Melódia, čo prebúdza ticho izby.
Jemná ako sviečka v prítmí.
Ozvena, čo odráža sa v srdca bití.
Je hlasom sirény v objatí hmly.
Počuť ju vo hviezdach žiariacich z tmy.
Za noci tajomnej prináša sny
a tisíc prísľubov ukrytých v nich.
Pieseň, čo putuje s vetrom oddávna.
Keď city zasieva, býva dôkladná.
Vrúcna a úprimná.Nádherná, záhadná.
Symfónia osudom po roky skladaná.
Omámi, ukľudní, do duše vteká.
Minulosť tŕnistú zabudnúť nechá.
Zlé časy notami plachými prečká.
Do mysle strunami harfy kľud pretká.
Rozumie smútku a vyzná sa v bolesti.
Štebotom škovránka neduhy vylieči.
Dychtivých strpeniu odmenou naučí.
Dieťa plač nepozná v jej nežnom náručí.
Len šťastie a radosť vo svete hľadá.
Ona je láska, mier, ona je pravda.
Patrí jej večná česť, úcta a sláva.
Naveky nech jej hrá oslavná skladba.
