Aj keby posledná
báseň to bola,
ja musím napísať
všetky tie slová.
Pretože city,
čo k tebe ma ťahajú,
nútia ma v prítmí
prekonať únavu.
Na teba myslím,
keď dohára svieca.
Keď padám na dno,
na temné miesta.
Možno už nebudem
môcť sa ťa dotknúť.
Pobozkať, objať ťa,
pod dúhou zomknúť.
Ak by dnes, bol ten deň,
že ďalší zmiznie v tieň,
skôr ako vydýchnem,
tvoju tvár vidieť chcem.
Ešte mi dovoľ,
počuť tvoj hlas.
Držať ťa za ruku,
posledný raz.
