Kráčame svetom, iba my dvaja.
Ľahký vánok pod strom nás zavial.
Ten vôňou nasladlou okolie zalial.
Myslím len na teba, oči ti žiaria.
Iba dve duše tu pod stromom stoja,
spojené putom, čo zlovoľnosť zdolá.
Srdce sa plaší a z plných pľúc volá:
"Patrím ti dovtedy, kým budeš moja!"
Láska v nás hreje viac, než lúče v korunách,
učí nás nemať strach a nič viac nevnímať.
Túžba v nás rozkvitla čistá a úprimná,
vo svojej nádhere krehká a nevinná.
V objatí lupeňov, tu, sme si bližšie.
Dych sa ti spomalí, keď skloním sa nižšie.
Pery sa dotknú pier a čas sa zastaví.
Tichý sľub radosti pravdu sŕdc odhalí.
Tisíce kvetov nám stvorili nebo,
sen vrelých pocitov splnený nehou.
Slávik tú chvíľu len ozdobil spevom.
Navždy chcem tento deň zdielať len s tebou.
Čerešňa dala nám viac než sme čakali,
tajomstvo zrodené len pre nás dvoch.
Teraz už máme, čo predtým sme nemali,
spomienku na náš najkrajší bozk.
