Príbehy ktoré by si vo filme nenašiel

2*Part.2

V tomto období života boli naše kontakty minimálne. Písal som Albusovi a možno som necitlivo opisoval úžastné žážitky z ciest, počnúc besným únikom pred chimérami v Grécku, až po experimenty egypských alchymistom . Jeho listy mi málo prezrádzali o jeho každodenom živote a predpokladal som , že pre takého vynikajúceho čarodejníka musí byť nudný. Pohltený vlastnými zážitkami som sa ku koncu svojej ročnej cesty s hrôzou dozvedel , že Dumbledorovcpv postihla ďalšia tragédia: smrť sestry Ariany.

Hoci Arianin zdravotní stav už dlho nebol dobrý, úder, ktorý prišiel tak krátko po strate matky , na oboch bratov silne zapôsobil. Všetci Albusovi najbližší- a rátam medzi tých šťastlivcov aj seba - sa zhodli na tom,že Arianina smrť a jeho pocit osobnej zodpovednosti za ňu(hoci, pravdaže, bol bez viny) na ňom navždy zanechali stopu.

Vrátil som sa domov a našiel som mladého muža poznamenaného utroením oveľa staršieho človeka.Albus bol vážnejší ako predtým a menej beztarostný. Naneštastie však strata Ariany Albusa s Abefortom nezlížila, práve naopak,odcudzili sa.(Po čase sa odcudzenie zmiernilo- aj ked v neskorších rokoch ich vzťah nebol blízky, bol aspon srdečný.) Odvtedy Albus zriedka rozprával o svojích rodičoch alebo o Ariane a jeho priatelia sa naučili nepomínať ich.Iné brká opíšu víťazstvá nasledujúcich rokov. Dumbledorov nesmierny prínos do čarodejníckej vedy, vrátane objevu dvanástich možností použítia dračej krvi, bude na prospech nasledujúcim generáciam, ako aj múdrosť, ktorú prejavil v mnohých rozhodnutiach vo funcií hlavného čarodejníka Wizengamot. Hovorí sa, že nijaký čarodejnícky súboj sa nikdy nevyrovnal ktoré mu medzi Dumbledorom a Grindelwaldom v roku 1945.Tí, boli jeho svedkami, písali o strachu a úžase, ktoré pociťovali pri sledovaní súboja týchto dvoch mimoriasnych čarodejníkov . Dumbeledorovo víťazstvo a jeho následky pre čarodejnícky svet sa považujú za bod zvratu v magickej histórií, ktorý sa rovná z medzinárodného zákona o utajení či pádu Toho-Ktorého-Netreba- Menovať.

Albus Dumbledore nikdy nebol pyšný alebo márnivý. V každom Albus Dumbledore nikdy nebol pyšný alebo márnivý. V každom našiel niečo, čo si treba ceniť, akokoľvek bezvýznamné či úbohé to bolo, a som presvedčený,že strata, ktorú utrpel v raných rokoch, v ňom vyvolala veľkú ľudskosť a súcit. Jeho priateľstvo mi bude chýbať väčšmi, ako viem opísať, ale moja strata nie je ničím v porovnaní s čarodejníckym svetom. O tom, že bol najinšpiratívnejším a najoblúbenejším zo všetkých riadiťeľov Rokfortu, nemožno pochybovať. Zomrel tak, ako žil. Pracoval vždy pre väčšie dobro a do poslednej hodiny a bol rovnako ochotný podať ruku malému chlapcovi s dračími kiahňami ako v ten deň, keď som sa s ním zoznámil. niečo, čo si treba ceniť, akokoľvek bezvýznamné či úbohé to bolo, a som presvedčený,že strata, ktorú utrpel v raných rokoch, v ňom vyvolala veľkú ľudskosť a súcit. Jeho priateľstvo mi bude chýbať väčšmi, ako viem opísať, ale moja strata nie je ničím v porovnaní s čarodejníckym svetom. O tom, že bol najinšpiratívnejším a najoblúbenejším zo všetkých riadiťeľov Rokfortu, nemožno pochybovať. Zomrel tak, ako žil. Pracoval vždy pre väčšie dobro a do poslednej hodiny a bol rovnako ochotný podať ruku malému chlapcovi s dračími kiahňami ako v ten deň, keď som sa s ním zoznámil.