Príbehy ktoré by si vo filme nenašiel

14* Sivá dáma

Harry pozrel tým smerom, kam ukázal Nickov priesvitný prst, a videl vysokého ducha, ktorý zbadal, ýe Harry naňho hľadí. Žena nadvihla obočie a prešla cez pevnú stenu.
Harry bežal za ňou. Ked´ sa dostal do chodby, kam zmiyla, videl ju, ako celkom na konci plavne pred ním uniká.
„Hej… počkajte… vráťte sa!“
Dala sa presvedčiť, zastala a vznášala sa pár centrimentov nad zemou. Harry si pomyslel, že museôa byť krásna, vlasy mala po pás, šaty po zem, no tvárila sa povýšenecky a hrdo. Zblíska v nej spoznal ducha, popri ktorom už niekoľkokrát prešiel na chodbe, ale s ktorým sa nikdy nerozprával.
„Vy ste Sivá dáma?“
Prikývla, ale mlčala.
„Duch Bystrohlavskej veže?
,,Správne"
Jej tón nebol povzbudzujúci.
,,Prosím váš, potrebujem pomoc.
Potrebujem vedieť všetko čo mi možete povedať  o stratenom diadéme.“
Na jej perách sa zjavil chlasný úsmev.
„Obávam sa,“ povedala a otočila sa na odchod  „že vám nemôžem pomôcť,“
„PočKAJTE!“
Nechcel kričať, ale hrozilo, že podľahne hnevu a panike. Pozrel na hodinky. Sivá dáma sa zaťiaľ vznášala pred ním. Bolo trištvrte na dvanásť.
„Je to naliehavé,“ vyhŕkol. „Ak je ten diadém v Rokforte, musím ho nájsť, a rýchlo.“
„Ani zd´aleka nie ste prvý študent, čo túži po diadéme,“ odvrkla pohŕdavo. „Otravovali ma celé generácie študentov…“
„Mne nejde o lepšie známky!“ kričal na ňu Harry „Ide o Voldemorta- o porážke Voltemorta- alebo vás to nezaujíma?“
Sivá dáma sa nemohla červenať, ale jej priesvitné líca boli zrazu menej priesvitné a hlas mala vzrušený, ked´ odvetila: „Pravdaže, ako sa opovažujete naznačovať…?“
„Tak mi teda pomôžte!“
Pokoj ju opúšťal.
„To… to nieje otázka...“ jachtala. „Diadém mojej matky...“
„Vašej matky?“
Bolo vidieť, že sa na seba hnevá.
„Za života,“ vravela meravo, „som bola Helena Bystrohlavová,“
„Vy ste jej dcéra? Ale potom musíme vedieť, čo sa s ním stalo!“
„Hoci diadém prepožičiava múdrosť,“ povedala a bolo vidieť, že sa usiluje ovládnuť, „pochybujem, že by zvýšil vaše šanca poraziť čarodejníka, ktorý sa nazýva lord...“
„Nepovedal som vám, že si ho nechcem nasadiť?!“ zúrivo sa na ňu oboril Harry. „Nie je čas vysvetľovať, no ak vám záleží na Rokforte, ak chcete, aby sme skoncovali s Voldemortom, musíte mi povedať všetko, čo o diadéme viete!“
Sivá dáma vo vzduchu celkom znehybnela, hľadela naňho.
a Harryho zaplavil pocit beznádeje. Pravdaže, keby niečo vedela, určite by to povedala Flitwickovi alebo Dumbledorovi, ktorí jej nepochybne položili tú istú otázku. Harry pokrútil hlavou a až sa chcel obrátiť, ked´ potichu prehovorila:
„Ja som ten diadém mame ukradla.“
„Čo ste spravili?“
„Ukradla som diadém,“ zopakovala Helena Bystrohlavová šeptom. „Chcela som byť múdrejšia ako moja matka. Utiekla som s ním.“
Nevedel, ako sa mu podarilo zistilo ziskať si jej dôveru, a nepýtal sa. Jednoducho pozorne počúval a ona pokračovala.
„Mama vraj nikdy nepriznala, že diadém zmizol, stále prestierala, že ho má. Tajila tú stratu, moja hroznú zradu, ešte aj pred ostatnými základateľmi Rokfortu.
Potom ochorela. Smrťelne ochorela. Napriek môjmu podrazu ma zúfalo chcela ešťe raz vidieť. Požiadala muža, ktorý ma dávno miloval, hoci ja som ho odmietala jeho dvorenie,aby ma našiel. Vedela, že on  nebude mať pokoj, kým to neurobí.“
Harry čakal. Sivá dáma sa zhlboka nadýchla a zaklonila hlavu.
„Našiel ma v lese, kde som sa skryla. Ked´ som odmietla vrátiť sa s ním, začul byť násilnícky. Barón bol vždy prchký muž. Moje odmietnutie ho rozzúrilo, žiarlil na moju slobodu a prebodol ma.“
„Barón? Vy myslíte…?“
„Áno, Krvavého baróna,“ prikývla Sivá dáma a trochu si odhrnula plášť a odhalila tmavú ranu na bielej hrudi. „Ked´ videl, čo urobil, premohli ho výčitky. Zobral zbraň, ktorou ma pripravil o život, a zabil sa sám. Potom celé stroročia ako pokánie nosil reťaže… a veru sa mal prečo kajať,“dodala s trpkosťou.
„A… a diadém?“
„Zostal, kde som skryla,ked´ som sa dopočula, že Brarón ma hľadá. Skryla som ho v dutom strome.“
„V dutom strome?“ zopakoval Harry. „V akom strome? Kde to bolo?“
„V Albánsku. V lese na opustenom mieste. Myslela som si, že tam je mimo dosahu mojej mamy,“
„Albásko,“ zopakoval Harry. Akoby zázrakom sa mu z toho všetkého zmätku začal vynárať zmysel a chápal, prečo teraz Sivá dáma jemu rozpráva to, čo odoprela Dumbledorovi a Flitwikovi. „Vy ste už niekomu tento príbeh rozprávali, však? Inemu študentovi?“
Zavreala oči a prikývla.
„Ja som… netušila… lichotil mi. Zdalo sa, že… chápe… sympatizuje…“
Áno pomislel si Harry, Tom Riddle určite chápal túžby Heleny Bystrohlavovej vlastniť bájne predmety, na ktoré nemala právo.
„Neboli ste prvá, od koho Riddle niečo vymáhal,“ hundral Harry. „Vedel byť veľmi priťažlivý, ked´ chcel...“
Tak sa Voldemortovi podarilo vymániť zo Sivej dámy miesto úkrytu strateného diadému. A možno len čo opustil Rokfort, predtým, než vôbec začal pracovať pre Borgina a Burkesa, sa vybral do toho vzdialeného lesa a vytiahol diadém z úkritu.
Aneboli tie odľahlé alebánske lesy vynikajúcim útočiskom, ked´ oveľa neskôr potreboval miesto, kde by mohol desať rokov nerušene ležať?
Lenže diadém, už ako vzácny horkrax, určite nenechal v tej bútľavien… Nie tajne ho vrátil do jeho pravéhp domova, musel ho tam uložiť…
„Prosím?“
„Diadém kryl na hrade v tú noc, ked´ požiadal Dumbledora, aby mu dovolil učiť!“ povedal Harry. Ked´ to vyslovil nahlas, všetko do seba zapadalo. „Musel ho skryť cestou do Dumbledorovej kancelárie ale z nej! No ak stála za to, aby sa pokúsil ziskať miesto, potom mohol mať priležitosť potiahnúť aj Chrabromilov meč… Ďakujem,ďakujem vám!“
Harry odišiel a ona sa, načisto ohromená, vznášala nad zemou. Za rohom, cestou do vstupnej haly, pozrel na hodinky. Do polnoci zostávalo pät minút, a hoci už vedel, čo je posledný horerux, o nič bližšie k zisteniu, kde je.
Celým generáciam študentov sa nedarilo nájsť ten diadém. To naznačovalo, že  nie je v Bystrohlavskej veži. No ak nie je tam, kde je potom ? Aký úkryt našiel Tom Riddle v Rokfortskom hrade, o ktorom bol presvedčený, že zostane navždy utajený?