23*Ďalší rozhovor Dumbledora a Snapa

11 2 0
                                    

... ale znova sa zjavila. Snape sa prechádzal pred dumbledorom sem a tam.
„… priemerný, arogantný ako jeho otec, večne narušuje previdlá a teší sa zo slávy, vyhľadáva pozornosť a je bezočivý…“
„Vidíš to, čo chceš vidieť, Severus,“ dohováral mu dumbledore a ani neodtrhol oči od výtlačku Transfigurácie a dneška. „Ostatní učitelia hlásia, že chlapec je skromný, príjemný a pomerne talentovaný. Ja osobne ho považujem za milé dieťa.“
Dumbledore prevrátil stránku, ani nepozrel na Snapa. „Dávaj pozor na Quirrella, dobre?“
Farba sa zvírili a všetko stmavlo a Snape s Dumbledorom zrazu stáli kúsok bokom vo vstupnej hale a z vianočného plesu popri nich odchádzali do spální vytrvalci.
„Tak čo?“ zašepkal Dumbledore.
„Aj Karkarovovo znamenie stmavlo. Panikári, bojí sa odplaty. Viete, ako veľmi pomáhal ministerstvu po páde Temného pána

Snape úkosom hľadel na Dumbledorov profil s krivým  nosom. ,,Karkarov chce ujsť, ak ho znamenie páliť.”

,, Naozaj?” spýtal sa Dumbledorre potichu, ked´ sa zvonka so smiechom vracali Fleur Delacourová a Roger Davies. ,,A si v pokušení pripojiť sa k nemu?”

,,Nie,” pokrútil hlavou Snape a upieral čierne oči za strácajúcimi sa postavami Fleur a Rogera. ,,Si oveľa statočnejší ako Igor Kakaarov. Vieš, niekedy si myslím, že triedenie príliš skoro…”

Odišiel a prekvapeného Snapa nechal tam… 

*Harry znova stál v riadiťelovej kancelárií. Bola noc a Dumbledore sedel vo svojom kresle pripomínajúcom tróne zvalený nabok a očividne nebol celkom pri vedomí. Jeho pravá ruka visela z bočného operadla, očernetá a zhorená. Snape mrmlal zaklínadlá, mieril prútikom na zápestie riaditelovej ruky a ľavou lial z plnej čaše do Dumbledorovho hrdla hustý zlatý elixír. Po chvíľke sa Dumbledorove viečka zatrepotali a otvorili.

„Prečo?“ začal Snape bez úvodu, „prečo ste si navliekli ten prsteň? Je na ňom kliatba, určite ste to vedeli. Prečo ste sa to vôbec dotýkali?“ 

Prsteň Marvola Guata ležal na stole pred Dumbledorom. Bol puknutý a vedľa neho ležal  crabromilský meč. 

Dumbledore zvráštil tvár.

„Bol som… hlupák. Strašne ma to pokúšalo...“

„Čo vás pokúšalo?“

Dumbledore neopovedal.

„Je to zázrak, že ste sa sem vôbec vrátili!“ Snape sloáv zneli nahnevane. „V tom prsteni bola mimoriadne silná kliatba. Prinajlepšom môžeme dúfať, že sa nebude šíriť. Zatiaľ som ju uzavrel do jednej ruky...“

Dumbledore zdvihol očernetú, nepoužiteľnú ruku a skúmal ju s výrazom, akoby mu ukazovali niečo zaujímavé.

„Urobil si to veľmi dobre,Severus. Čo myslíš, koľko času mi zostáva?“

   Príbehy ktoré by si vo filme nenašielWhere stories live. Discover now