Nuž, z toho vyplýva, že budem naďalej osamelá, pretože mi to prekvapivo nenaháňa strach. A pravda vo mne horí, ako plameň nádeje pre tento svet. A keď sa niekto pozrie do úprimných očí, ktoré vidia cez dotyčného masku, dotyčný reaguje. Pretože jeho duša s ním nemá kontakt, teda netvorí. Prirodzená reakcia je odvrátiť sa k tomu, čo je mu známe, a tak hľadí do očí falošníka. Kým som si to uvedomila, namiesto vylievania svojej duše som prelievala slzy. Keď niekomu dáte svoju autentickosť, otvoríte svoje vnútro a nastrčíte im lojalitu, čakáte, že pre vás urobí to isté. Lenže väčšina ľudí v mojom veku toho nie je schopná. A tak sa nad to opäť musím povzniesť.
YOU ARE READING
Winter melancholy
RandomMyšlienky a filozofie zimných prázdnin. kratučký denník nového roku 2018