Slnečnica

List pre teba

Mila kamarátka,
kráčala som po mokrom chodníku v piatok asi okolo štvrť na štyri. Topánky som mala premočené od veľkých mlák, po ktorých som chodila nevedno prečo. Malé slnečnice, ktoré  som si na nich namaľovala už začínali pomaly blednúť. I keď nepršalo, zrazu som začala mať mokrý chrbát. Bol to pot, pretože som Ťa uvidela kráčať pred sebou. Musela si vyjsť z tej uličky, na ktorej konci bolo kino. Staré kino, do ktorého chodili len stratené duše, ktoré zablúdili vo vlastnom tele. Viem to, pretože som tam niekedy chodievala i ja a predtým tam chodila aj moja sestra, ktorá mi o tom takto hovorievala. Neviem prečo si tam bola Ty. Vždy keď som Ťa videla nebola si sama, ako i teraz. Dievča, ktoré pri Tebe kráčalo a pohupovalo bokmi malo rovnako hnedé vlasy ako Ty. Neviem aké malo oči, ale viem, že Ty ich máš zelené a ja tiež. Vždy sme si vraveli, že sme sestry. Všetko sme chceli rovnaké. Podarilo by sa nám to, keby som nemala vlasy žlté. Teraz ich mám čierne a keď sa zapozerám na tie tvoje, tak tam vidím červenú farbu. Vždy si mi vravela, že by si chcela mať červené vlasy a vyzerá to, že sa Ti to splnilo. Mala si ich červené, ale odrástli ti. Zdá sa mi, že Ti to nevadí. Občas si ich pohladíš ako keby boli to šteniatko, ktoré okolo mňa teraz behá. No ja ho nejdem pohladiť pretože sa Vás snažím nenápadne dobehnúť. Niekedy pridám do kroku a potom spomalím, lebo znervózniem ako keď som mala skočiť do toho rybníka. Ty si tam skočila a potom si prehovárala mňa, aby som sa tiež šla okúpať. Mala si tak dobré argumenty, že som si v rybníku zaplávala a páčilo sa mi to. Ale len do určitej doby. Keď som sa vrátila domov, veľmi ma rozbolela noha. Bolela ma i počas cesty tak, ako keď mi zašívali hlavu. Vlastne ju zašívali i tebe. Obidve sme spadli z kolebežky, keď sme na nej spoločne išli dole kopcom. Po zašívaní si mi povedala, že to bolo ako pichanie ježka a ja som sa na tom falošne zasmiala. Pamätám si to, pretože mne to skôr prišlo ako keď ma niekto zraní a pichne ma pri srdci. Smiala by si sa mi a tak som Ti to nepovedala aj keď si vyzvedala, čo to pripomínalo mne.
Otec bol nahnevaný, že som sa bola kúpať, lebo mi v nohe našiel sklo. Asi sme sa nemali kúpať blízko miesta, kde pili straší žiaci. To sme ale dovtedy netušili. Do nemocnice som teda musela ísť znova. Tebe som to ale nikdy nepovedala, lebo by si si to brala za vinu a to som nechcela.
Dievča, ktoré vedľa Teba vtedy kráčalo sa na mňa otočilo keď som spadla obydvoma nohami do mláky. Vodu som mala nie len v topánkach, ale i na tričku. Veľmi som sa za to hrešila. Zľakla som sa, že sa obzrieš i ty. No neobzrela si sa, iba si objala svoju kamarátku a ja som sa vtedy skryla do uličky. Moja odvaha po niekoľkých rokoch sa s Tenou znova porozprávať už bola za horami- za dolami a tak som z rohu vyšla až keď si začala znova kráčať vpred. Hnedovlasé dievča sa usmialo ešte i na mňa a rozbehlo sa preč. Chvíľu som stála na mieste a pozerala som na miesto kam odišlo a potom som znova začala kráčať za tebou. Po pár krokoch som si spomenula, že som po tejto ulici kráčala kôli tomu, že v chladničke už takmer nič nemáme. Iba pár rýb. Ty si ryby neznášala. Neviem či ich teraz ešte máš rada, ale vravievala si, že smrdia ako niečo neslušné a ja som sa na tom chichotala. I keď mi to teraz nepríde vtipné, ale divné. Niekedy mi prišlo veľa veci vtipných. Hlavne tie, čo si vravela Ty.
Srdce mi pomaly prestávalo biť, keď som zistila, že si zabočila taktiež do obchodu. Dvere sa otvorili aj mne, ale ja som si vzala košík, do ktorého som dala pizzu, pečivo a ovocie. Dávala som si velký pozor, aby si ma v obchode nevidela. Ja som Ťa zazrela až keď som platila pri pokladni. Dávala si si do plátenej tašky sladkú vodu a jablká. Sladkú vodu si milovala keď sme boli kamarátky. Ty ju piješ doteraz, ale ja pijem stále čistú vodu. Bublinky sa raz vytratia z perlivej vody tak ako odletelo i naše priateľstvo. Ty si otvorila vrchnák a náš vzťah bol fuč.
Keď som vyšla z obchodu s plným ruksakom, všimla som si, že ideš znova vpred po tej istej ulici. Pred tým ako si otvorila fľašu a naše priateľstvo nechala odletieť si bývala inde. Zvedavosť ma premohla a tak som sa neotočila na cestu naspäť, ako som to robila vždy keď som Ťa videla, ale pokračovala som v ceste za Tebou. Už si skoro bola na konci ulice keď si sa začala obzerať okolo seba. Bola si zmätená. Zmätená z tohto mesta. Ja som bola zmätená z nášho proteľstva. Naivne sme si vždy mysleli, že budeme dobré kamarátky. A teraz sme obidve zmätené. Teda, apsoň ja. Ty máš nových priateľov. Ja som sa ešte stále nevzdala tých starých. Keď si mi povedalala správu, ktorá odniesla bublinky, spomínala si, že sa musíme pohnúť vpred a nechať staré za nami. Keby si nebola vtedy taká sebecká, tak by si bola stále s nami piatimi kamarátka. Nikdy o tebe nehovoríme, pretože si to ja neprajem. Možno keby som v tedy nebola taká vystrašená, tak som Ťa mohla zadržať a bolo by nás šesť.
Kým si sa obzerala, ja som kráčala stále bližšie a bližšie k Tebe. Poháňal ma pocit vrátiť staré časy späť. Pozdravili sme sa a naďalej sme len stáli pozerajúc sa jedna na druhú.

,,Vidím,"začala som neisto po dlhšej pauze, ,,že si mala konečne červené vlasy. Nikdy ti to mama nechcela dovoliť." najprv si sa usmiala, ale keď som spomenula tvoju mamu, tak tvoja tvár bola razom tvrdá.

,,Moja mama zomrela,"povedala si ale mala som skôr pocit, že si to vypľula. Keď som videla s akým oporvhnutím si to povedala, hneď som som rozmyslela to, že som za Tebou prišla. Musela si si všimnúť, že sa mi to nezdá a tak si sa zahanbene usmiala.

,,V piatok sa ideme kúpať,"usmiala som sa na teba, ,,nechceš ísť s nami?" Musela si vedieť, že myslím našu starú partiu. A ja som dúfala, že napätie medzi nami zmizne a z nás sa stanú kamarátky.

,,Nepamätáš? Neobzeraj sa za seba. Ži z toho čo je pred tebou. Nový priatelia,"povedala si, chytila ma za ramená a slabo so mnou potriasla. Akokeby si chcela vytriast všetko to, čo si vo mne nechcela. Chcela si zo mňa vytriasť všetkých starých priateľov. Všetky staré spomienky.

,,Máš nových priateľov?"opýtala som sa a Ty si len prikývla. Znova som sa zapozerala na miesto kde zmizlo to dievča. Ty si vycítila, že myslím na ňu a tak si mi povedala jej meno, ktoré ma zarazilo. Bolo to predsa meno dievčaťa, ktoré spolu s inými šikanovalo môjho mladšieho brata.

,,Ako si mohla spadnúť tak nízko? Ty predsa vieš čo robí, nie?"povedala som a mne sa do očí tisli slzy, pretože som v Tebe znova chcela vidieť kamarátku. Neprerušila si ticho, nešla si za mnou keď som sa otočila a ani si mi už nenapísala. Začala si žiť nový život. No ani ja som nežila ten starý život. Život som žila so starými kamarátmi, ale i tak je čímsi nový. A myslím si, že i lepší ako ten Tvoj. Drahá moja bývalá kamarátka, verím, že i Ty raz nájdeš niekoho, kto ti ukáže dobrý a ten správny život,

Tvoja bývalá kamarátka.

~venované všetkým, ktorý hľadajú správny život♥