fatigue..✴

Time...

,,Prečo práve toto miesto?" ,,Lúka.. Plná kvetov, a predsa prázdna. Obyčajný ľudia by sa nevedeli vinadívať na tú nádheru. Avšak ja, neobyčajná, to vidím trošku inak.Kedysi totiž na tom mieste rástol strom.. Strom, ktorý pre mňaznamenal veľa. Sedávali sme na ňom, smiali sa, viedli dlhé rozhovory, riešili problémy... Mám pocit, že to bolo znamenie,keď ho zrúbali.. Presne 7 mesiacov pred tým, Maya dostala rakovinu. Zistili jej, že je v pokročilom štádiu.. Deň pred tým,kedy náš strom zrúbali, mi Maya volala, aby som sa s ňou prišla rozlúčiť.. Bola som pri nej celý deň.. Vedela som, že ju vidím poslednýkrát. Keď som od nej odchádzala, strašne som plakala.Vedela som, že ráno už moja Maya nebude žiť.. Celú noc som nespala. O 3:44 mi prišla SMSka od Mayi.. ,,Ľúbim ťa,nezabudni na mňa. Budem ťa chrániť zhora. <3 "

Vedela som, že je zle... Rozplakala som sa.. ,, Musím ju ešte vidieť.. Ešte poslednýkrát.." Povedala som si, a namierila som si to rovno do nemocnice. Bežala som, pretože autobus v noci nechodí. Bežala som asi 8km vkuse.. Nevnímala som, že ma pichá vboku, že mi je zle, že nevládzem.. Proste som bežala. Stála som na chodbe.. Priamo pred jej izbou.. Pomaly som otvorila dvere.. ,,Tam nesmiete!" Kričala na mňa zdiaľky sestrička, no ja som nevnímala... Ležala tam.. Ležala na posteli, obklopená ružami,balónmi, plyšákmi.... Chytila som ju za ruku.. Videla som, že nespí... Otočila ku mne hlavu, a usmiala sa.. ,,Prišla si.." Povedala zťažka trasúcim sa hlasom. ,, Akoby som mohla neprísť?" Šepla som pomedzi slzy.. ,,Maya.. Nechoď.. Ešte nie.. Prosím.." Plakala som..,,Musím.. Budem na teba dávať pozor.. " ,, Viem že budeš..Ale.." Zahriakla ma.. ,, Vždy ostanem s tebou" usmiala sa... ,, Nikdy na teba nezabudnem..Nikdy.." Strašne som plakala...  ,,Viem že nie..Ľúbim ťa. ",, Aj ja teba." Objala som ju.. ,,Budem ti tam hore držať miesto." To by nebola ona, keby nezavtipkovala. ,,Viem že budeš.. " Objímala som ju ešte dlho po tom, čo jej prestalo biť srdce, dlho po tom, čo prestala dýchať.. objímala som ju, a plakala.. Prosila som Boha, aby mi ju vrátil.. No vedela som, že už je hore.. Cestou domov som sa zastavila na lúke. Vyliezla som na strom, a pri východe slnka, som do neba vypustila balón z odkazom."

Takže preto toto miesto.. Je to už 84 rokov, čo som poslala do neba prvý balón s odkazom.. Verím, že mi tam hore stále drží miesto.. ,,Babi? " Áno? ,, Mohla by som ti tentokrát s tým vypúšťaním pomôcť? " Samozrejme...

Sledovala som balón ešte dlho.. Zatiaľ, čo sa vnučka hralana lúke, ja som sedela na pníku nášho stromu, a spomínala..

Neboj Maya.. Čo nevidieť sa stretneme.. Ešte mi tam hore to miesto chvíľu podrž. :) <3