Nemilovaná✔️️(Prebieha Korekcia)

16. Let

„Stále sa na mňa hneváš?" opýtal sa vedľa mňa sediaci Damien.

„Áno," dal mi bozk na líce.

„Aj teraz?" spýtal sa s nádejou, že sa už nebudem hnevať.

„Hm.... aj teraz."

„Aj teraz?" opýtal sa ma. Jemne mi položil ruku na líce a začal mi hlavu otáčať smerom k nemu. Pomaly nakláňal hlavu ku mne a chcel ma pobozkať. Vystrašene som na neho pozrela, cítila som jeho dych na perách a odtiahla sa od neho.

„Fajn. Už nie, ugh... na teba sa nedá hnevať," pousmiala som sa.

„Ja viem," uškrnul sa tak ako to len on vie.

Keď sme vzlietali tak som ho chytila za ruku, vzlietanie mi vždy robilo problém. Nenamietal a ruku mi pevnejšie chytil do tej svojej.

Zobudil ma Damien, ktorý sa mi prisal pery. Začala som spolupracovať, jeho pery boli sakra jemné a teplé. Och a tak skvelo bozkával. Sadla som si na neho obkročmo a on ma chytil rukami za zadok. Postavil nás a kráčal smerom na záchod. Rukami okolo jeho krku som sa pevne držala aby som nespadla. otvoril dvere a opatrne ich zavrel, ucítila som ako ma na niečo položil. Zahryzol sa mi do spodnej pery a jemne ju potiahol, dal mi ešte jeden dlhý bozk, odtiahol sa odo mňa a otvorila som oči. Uvidela som jeho červené oči a pousmiala sa nad tým.

„Tvoje oči," povedala som a stále zrýchlene dýchala.

Pozrel sa do zrkadla a rukami si prešiel po tvári a začal si šomrať všetky možné nadávky.

„Prečo si ma pobozkal?" opýtala som sa a prstami si prešla po spodnej pere na ktorej som stále cítila dotyk tých jeho.

„Tá harpia naľavo do mňa furt rýpala, že nás nevidela bozkávať sa. Povedala mi, že som.... panic. Nič z toho nie je pravda. Vo všetkom som až veľmi dobrý," povedal a žmurkol na mňa.

Damien

To čo som jej povedal nebola celkom pravda. Síce nás nevidela sa bozkávať ale potom sa začala navážať do Brook a to som nemohol nechať len tak. Povedal som jej svoj názor na ňu a Brook je tá najlepšia osoba na svete a že ju ľúbim.

Brooke

Zasmiala som sa a buchla ho do pleca. Sedela som na ani neviem čom a Damien stál medzi mojimi nohami. Objala som ho a on mi objatie s radosťou opätoval.

„Prepáč," povedala som a cítila sa zle kvôli tomu, že som ho do tohto tu zatiahla.

„Neospravedlňuj sa za to, ty predsa za nič nemôžeš," povedal a zapozeral sa mi do očí.

„Ale môžem, keby som ťa sem nedotiahla nemusel by si ju počúvať. A nič by sa nestalo."

„Vyčítaš si ten bozk? " opýtal sa ma mierne nahnevaným tónom hlasu.

„Nie," povedala som a zahryzla si do pery.

„Dokáž to," vyzval ma pozrel sa mi do očí.

Pohľad som mu opätovala a začala sa k nemu nakláňať. Rukou som si ho za zátylok pritiahla bližšie, pomaly začal zatvárať oči a opatrne som sa dotkla perami tých jeho a robila jemné pohyby. Ihneď začal spolupracovať, po chvíli som sa odtiahla a pozrela mu do očí.

„S tou túžbou to trochu kroť," povedala som a zasmiala sa, pozrel sa do zrkadla a potom sa zasmial.

„To bude trochu problém," povedal a opäť ma pobozkal ale tentoraz vášnivo.

O chvíľu sme sa vrátili naspäť a nikto si nevšimol, že sme tu neboli. Iba peroxidová harpia po nás hádzala vražedné pohľady.

•••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••
Aloha
Napíšte mi čo si o príbehu myslíte. Vote & comment