Nemilovaná✔️️(Prebieha Korekcia)

22.Vezmeš si ma?

Približoval sa ku nám. Chytila som Damiena za ruku a zrazu ho videl už aj on.

"Premiestni nás." šepol mi Damien.

"Nedokážem museli by sme sa dostať ďalej od neho."povedala som.

Bežali sme do nákupného centra odkiaľ som nás premiestnila na lúku.

"Zavolal som niekomu kto sa o nich už postará." povedal Damien a sadol si vedľa mňa.

Len tak sme sedeli na lúke. Damien sa mi zdal byť trochu nervózny.

"Lýdia nás dvoch pozvala na obed."povedala som.

"Tak poďme."povedal a zdvihol sa.

Došli sme pred jej byt a zaklopali. Otvoril nám dvere Tibor.

"Poďte už to je hotové. "povedal a vošli sme dnu.

Sadli sme si za stôl.

"Ako sa máte? "opýtala sa nás Lýdia a popritom nám naliala polievku..

"Úžasne Brook mi povedala že ma miluje. Môžem byť viac šťastný?"usmial sa Damien a preplietol si so mnou prsty..

"No konečne sa Brook odvážila. "

"Lýdia!" okríkla som ju, keď moja tvár nabrala červenú farbu. 

Zasmiala sa a po chvíli sme sa všetci pridali.

Po hodine sme išli k Damienovy. Pred jeho dverami nás čakalo nemilé prekvapenie.

Damien
Pred dverami stál môj nevlastný brat.

"Čo chceš? Jordan."vyprskol som na neho a silnejšie stlačil Brook ruku.

"To ani neprivítaš svojho brata?" zaškeril sa.

"Nie si môj brat Jordan." povedal som cez zaťaté zuby.

"Kto je táto slečna?" opýtal sa a pristúpil bližšie k Brook.

"Ako sa voláš? " zvodne jej zavrčal do ucha. Pri tom sa každej žene podlamovali kolená.

Brook nič nepovedala.

"Takže Brook. Pekné meno. " vystrašene na mňa pozrela. Pohladil ju po líci.

Zabudol som, že dokáže čítať myšlienky.

"Vypadni Jordan." povedal som a Brooke si schoval do náručia.

"Ešte sme neskončili."zavrčal mi do tváre a zmizol.

"Si v poriadku?"opýtal som sa Brook a zdvihol jej nežne hlavu.

"Á-Áno. Teda nie,......bojím sa. "

"Nemáš sa čoho. Som tu, ochránim ťa."navždy.

Nežne som ju pobozkal. Keď som sa jej dotkol perami, prešla nami vlna energie. Počul som ako sa jej zo mňa rozbúchalo srdce. Usmial som sa do bozku. Odtiahol som sa a oblizol si pery.

Spoločne sme prešli do mojej záhrady. Keď ju uvidela nemala slov. Všade boli vysadené kvety a v strede fontána. Prešli sme na koniec a bolo vidno západ slnka. Sledoval som ju a skoro ani nedýchala.

Brooke
Damien si predmňa kľakol a v ruke držal krabičku so zásnubným prsteňom.

"Ja viem, možno je to narýchlo, ale ty si osoba ktorú chcem mať po zvyšok života pri sebe. Milujem ťa. Zobrať sa môžeme keď dokončíš školu alebo kedy chceš. Tak sa ťa pýtam. Vezmeš si ma?"

"Áno." povedala som a hodila sa mu okolo krku. Slzy som mala na krajíčku. Navliekol mi ho na prst. Pobozkal ma, bozky som mu opätovala. Tieto dva dni boli najlepšie v mojom živote. Konečne mám pocit, že ma niekto miluje tak ako ja jeho.

•••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••

Aloha!

Zajtra pridám ešte epilóg. 

Laf jú❤