•Dievča v sedle•

•3•

Pohla som sa vpred a tvárila sa neviditeľnou... Moja šikovnosť ma znovu nesklamala, šliapla som na suchý konár, ktorý ležal medzi lístim. Nebol to zvuk čo by lámal uši, ale aj napriek tomu prerušil koňa, ktorý sa pásol.

Zdnihol oči ku mne, zaerdžal a pokračoval v trhaní trávy.

Do pekla s mojim šťastim, teraz sa určite otočí...

Presne takto krásne sa ozývalo moje svedomie, stála som tam možno tri sekundy no neznámemu chalanovi s gitarou ten zvuk zbistril pozornosť na mňa. Zahanbene som zdvíhala oči k nemu, v hlave mi prebiehalo asi milion scenárov ako by som túto situáciu vedela zachrániť no nakoniec som usúdila, že toto už zachrániť nepôjde.

A tak som sa jednoducho usmiala a pokračovala v ceste akoby sa nič nestalo.
,,Ani sa nepozdravíš ? Vyrušíš ma tu, sleduješ ma a nakoniec nepovieš ani slovo. Ty si teda slušná"

Prekvapene som zastala: ,,Nie som si istá či si tá spravna osoba čo by mohla rozhodovať o slušnosti... Tiež si sa moc slušne nezachoval" pustila som sa ešte rýchlejšie do kroku.

Započula som za sebou dupot koňa a zrazu sa zjavil vedla mňa v sedle.
Už som sa chystala, že povie znova nejakú múdru poznámku k mojmu správaniu no to čo povedal som nečakala...

,,Myslím, že by sme mali začať odznova. Som Alex," následne po tom čo dopovedal sa prehupsol cez sedlo a kráčal vedla mňa.
,,Neviem či mám chuť sa baviť s niekym tak drzím ako si ty"

,,Sranduješ ? Neviem kto tu je momentálne drzí, ako vidim tak s tebou sa nedá baviť" prevrátil očami a namyslene odkráčal.

,,Som Mia" odpovedala som mu, no zjavne ma už nepočul pretože bol pár metrov predomnou. ,,Pekné meno, povedal by som že patrí slušnému dievčatu a nie niekomu ako si ty"

Niekomu ako som ja ? Zle počujem alebo ?
,,Hahaha veľmi vtipné, chceš aby som ti aj zatlieskala alebo si vystačíš bez potlesku ? " znechutene som mu odvrkla. Naozaj nebolo rozumné pokračovať v tomto rozhovore. Nemýlila som sa, bol namyslený a ešte aj arogantný.... Konbinácia čo väčšine pekných chalanov pomôže zbaliť babu no ja na takéto nie som...

Načo by mi bol debil, ktorý keď prehovorí tak povie samé sprostosti ? Absolútne nechápem čo sa na takých chalanoch babám páči.

,,Neber si to tak vážne, ja som žartoval" pobavene sa na mňa pozrel a žmurkol. ,,Škoda len, že ti to nevyšlo, ako vidíš nesmejem sa." arogantne som sa na ňho usmiala.

,,S tebou sa fakt nedá baviť, nechápeš môjmu humoru" ,,To bude asi tým, že žiaden nemáš. Nemyslíš? A ak sa so mnou neda baviť nechápem čo tu stále robíš" ,,Au to bolelo... Náhodou je môj humor na úrovni ktorú len ty nechápeš" ,,Okey ako myslíš" Ticho sme vedla seba kráčali, jediný zvuk ktorý bolo počuť boli kopitá koňa narážajúce o tvrdú zem.

,,V ktorej časti mesta bývaš?" zrejem chcel nadviazať konverzáciu no toto mu rozhodne nepoviem, nepotrebujem aby som ho stretávala každý deň. ,,Načo by si to chcel vedieť ? Nepoviem ti to"

,,Nebuď ako malá, neplánujem ti stáť pred oknom a skladať odý, ani ťa sledovať. Len ma to zaujíma, lebo ťa vidim prvý krát" ,,Wau to som ani nečakala, nevyzeráš na romantika" tentokrát som sa neubránila úsmevu, predstava ako stoji pod oknom a recituje báseň bola tak nereálna asi ako to, že uvidim zlaté prasiatko.

,, Vieš, že si zlatá keď sa usmievaš ? " ,,Vieš, že takéto reči od chalana ako si ty ma nezaujimajú ? " ,, Aký je to chalan ako ja ? Múdri, pekný ? " Väčší narcis už hádam neexistuje... ,,To sotva, myslela som skôr namyslený, arogantný.."
Začal sa smiať, netušim čo mu bolo smiešne.
,,Počkaj, toto si o mne mysliš ? Za 10 minút čo sa poznáme si si na mňa vedela vytvoriť názor? " ,,Moc si mi nedal na výber si myslieť niečo iné, " zastala som a pozrela sa na ňho. Stáli sme a pozerali jeden na druhého, mala som pocit, že iskra jeho očí vo mne zapáli nekontrolovateľný oheň a ten ma pohltí... S obavami som odvrátila zrak, ochvíľu budem doma. V dialke bolo vidieť domy ktoré lemovali okraj lesa.

,,To chceš ísť s koňom cez mesto ?"
,,Prečo nie ? " pozrel sa na mňa s úsmevom.
,,Tak možno kôli autám ?" ,,Jemu autá nevadia no pôjdem radšej cez les"
,,Jemu ? Je to samec? " ,,Áno, Eragon." ,,Zaujímavé meno pre koňa" mal na hlave bielu škvrnu v tvare slzy, inak bol celý čieny. ,,On je celý zaujímavý, však Eragon? " pohladil mu hrivu, na čo sa len pomrvil a obrátil k nemu hlavu.

,,To ti verím, vyzerá krásne... Ak chceš ísť cez les asi by si mal zabočiť, zachvíľu je tu cesta" ,,Ešte, že si mi to pripomenula, tak teda vidime sa inokedy...dúfam. Ahoj"
Jediné čo som videla bol prach a stále viac a viac sa vzďalujúce vlasy v ňom.

Odomikala som dvere od domu no zrazu sa otvorili a stála v nich mamina. ,,Konečne si tu, už som sa bála kde tak dlho si"
,,Vieš, že nemáš dôvod sa o mňa báť, viem si na seba dať pozor mami" žmurkla som na ňu a dala jej pusu na líce.

Ležala som v posteli s pohladom uprením na okno cez ktoré prenikalo chabé svetlo mesiaca a ožarovalo mi izbu.

*cink*
Alex: Ahoj
Odkial má môj facebook ? Prezrela som si jeho profil, na profilovke mal fotku z leta na jachte ešte asi z minulého roku.

,,Ahoj, zaujímalo by ma odkial si zistil moje celé meno"

Prešlo pár mknút čo som to odoslala a on stale nič. Posledný krát som skontrolovala mobil a išla spať aj keď myšlienky mi v tom celkom bránili...

Zo spánku ma prerušil mobil, ktorý vydal zvuk oznamujúci príchod spravy. Rozospato som naťukala heslo a pozrela sa kto piše.

Alex: ,,To bude tajomstvom, no ak mi sľubiš, že sa ešte niekedy stretneme tak ti ho raz prezradim"

,,To ti sľubiť nemôžem" dopísala som a vypla zvuk aby ma to znovu nezobudilo. Lahla som si no tentokrát som bitku nad mojimi myšlienkami nevyhrala, ovládli všetkú moju pozornosť.

Mám sa s nim znovu stretnúť alebo nie ? Bude taký arogantný ako zo začiatku ? S týmito otázkami som pomaly upadala do spánku...