JEDINEČNÁ

1.Kapitola

Na úvod by som chcela poďakovať že si si našla chvíľku čas na prečitanie prvej kapitoly.

"Emma...Emma!"
Počula som hlas našej triednej ako po mne zjape aby som neležala na lavici...úprimne ? Je mi to totálne jedno.
"Emma okamžite dvihni hlavu inač poletíš do riaditeľne."
Radšej som sa na ňu pozrela aby som zas netrčala v riaditeľni a aby som nemusela počúvať riaditeľkýn prednes o tom ako by som sa mala správať a ako sa v skutočnosti správam a take pičoviny čo nikoho nezaujímaju...hlavne nie mňa.
"Polož mi žiacku knižku na stôl."
Pozrela na mňa spoza okuliarov stará rašpľa ktorá si asi školu pomýlila s geriatriou.
Dala som ruku do tašky a vybrala žiacku postavila som sa a narokom sa snažila čo najviac zavŕzgať so stoličkou aby ju rovno jeblo o katedru, dovalila som sa ku stolu a čapla žiacku na stôl.
"Vezmi tu žiacku ešte raz a polož ju normálne."
Vzala som žiacku a zasa som ju položila, tentokrát normálne ale samozrejme nesmie chýbať poznámka.
"Nech sa páči madam, ešte niečo? Mam vám priniesť kávičku, s mliečkom alebo bez?" v triede som počula chichot, bola som zvyknutá tak som to neriešila.
"Padaj na miesto"
Na päte som sa otočila a išla do zadnej lavice kde som si sadla ku mojej naj kámoške Esme.
"1:0 pre teba" povedala keď som došla na miesto, len som sa zasmiala a počuvala niečo o ľudskom tele či čo.

Crnnnn.
Školou sa rozľahol zvuk zvončeka ktorý všetci tak milujeme.
"Teraz mam anglinu, takže nie sme spolu ale po škole ťa budem čakať pri skrinkách" povedala som Esme. Tá len pokývala hlavou na znak súhlasu a odišla. Odchádzala som medzi poslednými a medzi tým si zobrala žiacku zo stola.
"Dnes si jej dala" pristavil sa ku mne spolužiak
"Viem" pozrela som na neho s pobavenýn výrazom.
"Tak ja idem, práve mam neminu" povedal mi
"Okej" odpovedala som
Kráčala som k učebni anglického jazyka.
Zasa som si sadla do poslednej lavice.
Otvorila som žiacku a začala čítať poznámku

Vaša dcéra sa nevhodne správa na hodinách a aj po upozornení je ako utrhnutá z reťaze. Prosím vás aby ste sa dostavila so svojou dcérou do školy.

To si snáď robí srandu. Som mrtvá, už teraz viem že na hrob chcem žlté kvetiny.

                       °•°•°•°•°•°•°•°

"Mamiii som domaa!" zvrieskla som na celý dom.
"Emma, som v kuchyni"

Odhodila som kľúče na botník vyzula sa a s malou dušičkou prekročila prach našej chodbičky.

"Mami, mam malý noooo vlastné veľký problém"
Podľa mňa vie o čo sa jedna lebo hneď položi noviny a pozrie na mňa.
Na stôl som jej capla otvorenú žiacku. Poznánku po chvíli začne čítať nahlas a vetu 'dostavte sa so svojou dcérou do školy' Prečítala so zvýšeným hlasom.
Pozrela sa na mňa a v jej pohľade bolo vidieť 'už mám toho dosť' musim povedať že vtedy mi nebolo všetko jedno. Ale tak čo povahu mam po nej. Keď sa nasere dokáže byť horšia ako ja.
"Emma toto je vrchol, ak ťa vyhodia zo školy tak pôjdeš bývať ku otcovi a bratovi a je mi jedno ake to pre teba bude"
A do piči. Toto ma nenapadlo. Nie, len to nie, nesmú ma vyhodiť. Nenávidim svojho brata. Nebavili sme sa spolu asi tri roky a s otcom som minimálne v kontakte cez smsky.
"Choď sa obuť pôjdeme do školy a uvidíme čo z toho zíde" povedala dosť nasrata, ja som bez slova odišla sa obuť a počkala som ju v aute.

                       °•°•°•°•°•°•°•°
"Takže môžete si sadnúť" povedala riaditeľka keď sme vošli dnu. Obišla stôl a sadla si na svoju kancelársku stoličku. Potom začala kecať o mojom správani čo matku zdá sa vôbec neprekvapilo. A potom dodala

"Naša škola nemôže akceptovať takéto správanie aj učitelia maju len jedny nervy a preto sme sa zhodli že najlepšie bude ak vašu dcéru vylúčime"

No a som skončila. Ani neviem čo tam tie dve riešili ale mama určite to chcela ešte nejako vydyskutovať čo sa jej samozrejme nepodarilo. Ja som sa už v mysli balila a sťahovala k otcovi.

Vyšli sme s kanclu a ja som si pre seba povedala
"No super, peklo na zemi sa začína. Karma...vitaj".

Takže prva kapitola na svete, dúfam že som ťa nezarazila nadávkami ale mne osobne sa to viac páči v príbehoch 😂👋 pride mi to viacej zaživne. Dufam že chapeš a ty...ano ty! prosiim daj mi hviezdičku nech sa poteším a o chvíľu bude na svete vďaka tebe ďalšia kapitola.
7.2.2018

Laf ju ❤👑