JEDINEČNÁ

5.kapitola

Zobudila som sa na to ako ma slnečné lúče pália na tváry. Chcela som sa pohnúť ale bola som v Kylovom objatí takže mi dalo zabrať dostať sa von a nezobudiť ho. Moje kroky si to namierili do kúpeľne ktorú som musela najprv nájsť. Postavila som sa pred zrkadlo a skoro ma porazilo. Vlasy ako keby ma šľahla elektrina, nezmazaný make-up na tváry, špirála a linky totalné roztečené. Fuj, bolo mi zo seba zle. Hneď som pustila studenú vodu a umyla si tvár, vlasy som si dala do drdola a išla som sa pozrieť na Kyla.
Ležal na posteli a pozeral do stropu.
"Dobre ránko" pozdravila som a usmiala sa, jeho zrak hneď padol na mňa a kútiky úst sa mu jemne podvihli.
"Bre ránko"
Prišla som k nemu do postele a sadla si.
"Počuj Emm, mysliš že je správne že spolu chodíme?" prisaham keby mam vodu tak mi zabehne.
"Čo?" opýtala som sa.
"No že či neľutuješ to že si ma včera pobozkala" sklopil zrak
"Preboha Kyle, ako ťa to napadlo?"
"Neviem"
"Neboj ty trdlo, milujem ťa"
Pozrel na mňa a usmial sa
"Aj ja ťa milujem ty moja princezná"
Prišla som k nemu a dala mu pusu, nakoniec sa z tej pusy stal dlhy bozk.
"Chceš niečo jesť ?" opýtal sa ma
"Keby môžem tak by som od hladu zjedla aj teba" zasmiala som sa
"To by si nespravila"
"Nerob na mňa psie oči, na mňa to nezaberá"
"Aleee" dopovedal
"Princess tak poď ideme si spraviť raňajky."
Postavil sa a zobral ma na ruky.
"Kylle zabudol si že viem chodiť ?"
"Mne to je jedno"
Došli sme do kuchyne kde sme sa zhodli že si spravime palačinky.
O necelu pol hodinu sme jedli
"Mohla by si mi robiť raňajky každý deň" pozrel a usmial sa
"Veď aj ty si spravil jednu" zasmiala som sa
"Áno ale bola taka spálena že splívala s čiernym sáčkom od koša." na to sme sa obidvaja začali smiať.
"Počuj, vezmeš ma domov ? Dnes ma prisť otec a dosť sa obávam jeho reakcie." sklopila som zrak a začala hypnotizovať napoly dojedenú palacinku.
Kyle sa postavil a objal ma zozadu.
"Neboj to bude dobré, ani netušiš čo by som dal za to aby som mohol vidieť otca."
Postavila som sa k nemu.
"To je mi ľúto" silno som ho objala.
"Nie, on nezomrel, teda aspoň myslim ani neviem kde poriadne žije. Odsťahoval sa kôli mame ktorá si našla milenca chcel zobrať aj mňa ale kedže som bol maly súdy to nedovolili. Proste odišiel."
"Tak ho pôjdeme hľadať" zasmiala som sa
"Veď ani nevieme ako sa volá"
"Všetko sa dá, len treba chcieť" ešte sme sa hodnú chvíľku obíjmali ale potom som zavelila že ma musi odviezť.
Nastupili sme do auta a išli
"Počuj Emm nechceš isť bývať ku mne?" táto otázka ma príjemne prekvapila ale zároveň aj zaskočila
"Kyle rada by som ale chcem bývať aspoň pol roka s otcom, veď celý čas čakal že prídem, dal si tu námahu a zariadil mi izbu, a ja sprostá som ho ani nenavštívila."
"Nevadí, ale to neznamená že moja ponuka neplatí, môžeš prisť kedykoľvek" chytil ma za ruku a usmial sa
"Okej" úsmev som opätovala.
Dal kľúče do zapaľovania a naštartoval. Za necelých 10 minút sme boli u nás.
"Nechceš isť k nám ?"
"Myslim že Mason nebude rád keď ma uvidí"
"Mason je pako"
"Asi hej, okej tak na chvíľku idem" usmiala som sa
Vystupili sme von a prešli cez bráničku na náš pozemok. Otvorila som dvere, v chodbičke sme sa vyzuli a išli sme ku mne do izby, Masona sme nestretli takže pravdepodobne je vo svojej izbe. Aspoň je kľud.
"Pozrieme si nejaký film?"
"Nestiham, veď som povedal že som tu nakrátko"
" a čo budeme robiť ?"
"Hmmm, o niečom by som vedel"
Zasmial sa a podišiel ku mne, a on viete čo spravil ? Začal ma štekliť
"Masoooooon prestáň prosiiim"
"Len ak mi daš pusu" zaškeril sa
"Dob-bre pre-boha neštekliii ma hlavnee"
Konečne ma pustil a ja som sa mohla nadýchnuť.
"Niečo mi dlžíš" 
Podišla som k nemu a prilepila som sa mu na pery chytil ma a dal ma na neho obkročmo sadnúť stále sm sa bozkávali.
"Emma dnes idem-e"
Otvoril Mason a stal vo dverách ako obarený.
"Čo, nikdy si nevidel bozkavajuci sa pár ?" opýtala som sa ho za ten čas čo on tam stal ako socha vobec sa nepohol tak som povedala.
"Kam dnes ideme?"
Horko ťažko som z neho dostala vetu.
"Po otca, o 14:30 ma byť na letisku." sklopil zrak a zavrel dvere.
"To bolo ako čo ?" opýtal sa ma Mason.
"Netuším" povedala som
"Okej Emm. Už asi pôjdem, musim ešte niečo spraviť do práce"
"Dobre, ak budeš chcieť tak sa večer môžeš kľudne zastaviť" usmiala som sa, úsmev mi opätoval.
Zišli sme dole schodmi, Mason sedel v obývačke ale keď nás počul zbystril pozornosť.
Vošli sme do chodbičky dala som si s Kylom pusu a zatvorila dvere.

takže dnes pokračujeme, dufam že sa vám časť páčila aj keď sa v nej veľa nedialo. Nezabudnite dať like alebo comment aby som vedela či mam v tom pokračovať❤
19.2.2018
Laf ju❤👑