Ževraj navždy

26. Hádka

,,Mia už si zbalená?"

,,Alex, ešte nie. To neznamená, že keď sa ma to budeš pýtať každých päť minút tak, že sa zbalím rýchlejšie. "

,,Nestihneme let. "

,,Keby si mi pomohol mohla by som byť zbalená už dávno. "

Jaj, nervy mi len robí. V noci som nespala lebo stále mu zvonil mobil a potom keď sme konečne zaspali tak mu zvonil budík. Mali sme mať let až večer, ale nám ho zrušili lebo hlásia zlé  počasie, tak sa teraz musíme ponáhľať na skorší let. No niečo hrozné.

,,Hotovo, zoberieš mi kufor?"

,,Hej, daj ho sem. "

Zobral mi ho z ruky. Nenávidím keď je nervózny, lebo potom mám pocit ako keby bol naštvaný. Zišli sme ku autu.

,,Alex?"

Potichu som sa ho opýtala. Chcela som aby to nepočul, len som mala potrebu povedať jeho meno.

,,Áno."

Otočil sa na mňa. Mal také zvláštne oči.

,,Prepáč. "

Nevedela som, čo mu mám povedať.

,,Začo?Čo ti mám prepáčiť ?"

Konečne sa ukľudniť. Pozrel sa na mňa jeho krásnymi očami. Pohlad sa mu zmenil.

,, Že som sa tak dlho balila, že ti nemôžem dať to čo ti mne, že niesom dokonalá.... Proste prepáč za všetko. "

Rozplakala som sa. Práve teraz som si uvedomila, že si mohol vybrať hoci ktoré dievča z našej školy, ale on si vybral mňa. Urobil ma šťastnú, milovanú.

,,Mia. "

Chytil ma a pobozkal ma. Bola som v siedmom nebi. Konečne som to dokázala, dokázala som mu povedať,čo k nemu cítim.

,,Alex milujem ťa, tak ako nikoho a neviem si predstaviť život bez teba.  Si moje najväčšie šťastie, ktoré ma mohlo stretnúť. Stále nechápem prečo si si vtedy vybral mňa a nie niekoho iného. Alex ja ťa miluje a chcem byť tvojou ženou, aj keď som mala pochybnosti, že  to nebudem zvládať ,ale teraz viem, že budeš vždy pri mne a s tebou to zvládnem. "

,,Mia, ja neviem, čo mám povedať. Nikdy mi nikto takéto nepovedal, ale je to niečo krásne. Milujem ťa a verím, že všetko spolu zvládneme."

Objala som ho najviac ako som vedela. Neviem, čo spravím keby zomrel.

Nastúpili sme do auta a išli sme na letisko. Všetko sme stihli. V lietadle sme zaspali.

,,Prosím pripútajte sa, ideme pristávať. "

Cítila som ako mi niekto zapína pás. Otvorila som oči, bol to Alex.

,,Zlatko už sme tu," pošepkal mi to do uška.

,,Viem, počula som letušku. "

Chytil ma automaticky za ruku. Nie preto, že by sa bál on, ale preto že sa bojím ja.

×××××

Otvorila som dvere do bytu. A hneď prišiel ku mne otec.

„Miuška, veď si mala zavolať. Prišli by sme pre teba. "

,,Oci, Alex má auto. "

,,Alex, Alex, Alex. Vieš hovoriť aj o niekom inom?"

,,Dobrý deň, doniesol som Mii kufor. "

,,Ach, dobrý deň pán Sacks. "

,,Prepáčte mi, že Mia hovorí stále len o mne, ale viete keď je človek zaľúbený, tak hovorí vždy iba o jednom človeku. "

,,Ako si dovoluješ. "

,,Oci kľud, ale hovorí iba pravdu."

,,Aj ty sa k nemu pridávaj. A prečo tu ešte stojíš, choď do izby a máš zaracha, lebo som ti nikam nedovolí ísť a ty si odišla. "

„Oci, prestaň. Už zajtra mám osemnásť a nebudeš mi rozkazovať. "

,,Mia ,stále som tvoj otec. A budeš ma počúvať."

,,Zabudni," začala som kričať.

,,Ja nebudem počúvať nikoho. Už budem mať osemnásť. A budem si chodiť, spávať a aj jebať s kým chcem a ty mi v tom,bohužiaľ, nezabrániš."

,,Mladá dáma uvedom si s kým sa rozprávaš. Ja nie som on, " ukázal na Alexa,  ,,so mnou sa budeš rozprávať slušne. Som tvoj otec. "

,,A teraz sa všetci z toho pojebme. "

Napriahol sa a dal mi facku. Tak ale toto nemal robiť. Chytila som si líce. Slza mi stekala po ruke.

,,Tak, ale toto ste nemali robiť. "

Alex ma odstrčil. A ja som si zobrala svoje veci a odišla som preč. Nechcela som vedieť, čo sa tam bude diať. Počula som iba ako Alex naňho kričí.

,,....vy sa takto s ňou baviť nebudete inak nebudete vidieť svoje vnúča. Je mi jedno či ma budete ohovárať alebo či budete aj na mňa nadávať, ale na ňu si ústa otvárať nebudete. Teraz vám to hovorím pekne, lebo ste jej otec, ale keby ju niekto udrel tak ako vy tak by neprežil. Rozprávam sa s vami, len preto lebo mi na nej záleží a preto, lebo mi budete svokor. Ale takýmto spôsobom ma nebudete veľmi vidieť. Dokým sa jej neospravedlníte tak ja ju za vami nepustím. Bude bývať u mňa a ak ju ešte raz udriete, tak ani to malé nebudete vidieť."

Alex pootvoril dvere.

,,Chlapče ty si myslíš, že sa mi budeš vyhrážať v mojom byte a zato, že som dal facku mojej dcére. Tak sa spamätaj, ja som s tebou husi nepásol, tak sa správaj slušne. "

,,Keď sa upokojíte tak sa môžeme rozprávať. To čo som povedal, tak to platí a nebudem meniť svoj názor. "

Zobral môj kufor a išli sme dole k autu. Otvoril mi dvere a dal kufor do auta.

,,Sadni si, " poslúchla so ho.

Naštartoval auto. A išli sme do odchodu.

,,Alex, ďakujem."

,,Nemáš začo, urobil by som to aj stokrát, nemal sa tak s tebou rozprávať. "

„A prečo ideme do obchodu?"

,,Ideme kúpiť nabytok a veci do nového bytu. Tak ako som ti sľúbil."

,,Ale ja som chcela, aby tam bola Alice a Kim. "

,,Už som im písal a Kim nás tam bude čakať a Dom s Alice nám potom prídu pomôcť zobrať všetky tie veci. "

,,Ty si úžasný. "

Pobozkala som ho na líce.

,,Nemáš začo, láska. "

----------------------------------
Ahojte, prepáčte, že časť neboa skôr, ale bola som na lyžiarskom a nebol tam internet. Chcem sa vám poďakovať, že stále čítate tento príbeh aj keď tie časti niesú častejšie, ale niekedy tie nápady neprichádzajú a ja vám nechcem dát časť, s ktoru by som nebola aspon na 99% spokojná. A keď potom vidím, že aj vám sa tá časť páčila tak potom sa mi píšu tie ďalšie oveľa ľahšie. Ďakujem vám, že čítate môj príbeh.