Úlomky skla

16# úlomok-New York

„Panebože, to lietanie tak unaví," frflala Lana. Zasmiala som sa.

„Ako je možné, že vždy, ale vždy, zaspíš v lietadle?"

„Ja to nechápem!" rozhodila rukami. 

„Mellisa, Lana, poďte! Teta Elena nás už istotne čaká!" hnala nás mama, ktorá s otcom bola skoro pri východe. Vymenila som si pohľad s Lanou a rýchlym krokom sme sa vydali k rodičmi. Predierali sme sa davom. Vianočný New York. Šialenstvo! Toľko ľudí tu nemôže mať príbuzných!

Konečne sme sa dostali von, kde nás privítala ako vždy usmiata od ucha k uchu teta Elena. Vedľa nej stál jej muž Gabriel.

„Emily!" zvítala sa mama so sestrou. 

„Oh, Mellisa! Lana!" vystískala nás a každú pobozkala na obe líca. To isté aj ujo, ktorý sa rovnako veselo usmieval ako jeho manželka.

„Pierre a Kate sa Vás nevedia dočkať! No, poďte, poďte! Hádam nebudeme mrznúť vonku!" 

Otec s ujom naložili kufre do auta, zatiaľ čo my ženy sme utekali do tepla. Cesta trvala možno hodinu, ale ani sa to tak nezdalo. Rodičia neustále niečo rozprávali, vymieňali si zážitky, ktoré za ten dlhý čas nazbierali a nahlas sa smiali. Ja s Lanou sme ticho zízali von oknom. Ani New York nemá veľa snehu. Mám pocit, že u nás v Toronte je ho viac. Hádam sa však dočkám aj tu snehovej prikrývky. Vianoce bez snehu sú čudné.

Zastali sme pred jedným z mrakodrapov a vošli dnu. Privítal nás mladý muž, ktorý sa automaticky pripojil k ujovi Gabrielovi a otcovi, aby im pomohol s našou batožinou. Teta privolala medzitým výťah, pomocou ktorého sme sa dostali na dvadsiate tretie poschodie. 

„Pierre! Kate! Sme doma!" zakričala teta Elena až som takmer ohluchla. Po schodoch zbehli dvaja tmavovlasí súrodenci. 

„Mellisa! Lana!" roztiahol bratranec náruč a každú z nás pobozkal na líce. To isté urobila aj sesternica. Potom sa zvítali s našimi rodičmi.

Kate je brunetka v mojom veku s veľkými orieškovými očami a žiarivým úsmevom. Je o niečo vyššia ako ja a aj oveľa odvážnejšia. Je to ten typ dievčaťa, čo na srdci, to na jazyku. Nebojí sa nových výziev a život si užíva plnými dúškami. Kedysi som sa snažila držať s ňou krok, no je to jednoducho nemožné. Jediný, kto to dokáže je zjavne jej dvadsaťjeden ročný brat Pierre. Je to atlét a aj v atletike všeličo skúša a riskuje. Začal so šprintom, no skúšal aj hod oštepom, či preskakovať žrď. Okrem toho miluje, hádam, každý jeden šport, ktorý existuje. Cez leto skúša aj surfovať, lozí po skalách. Keby mi povedal, že už vyskúšal aj rodeo na býkovi, uverila by som mu, pretože viem, že on je toho schopný! Crenshawci sú jednoducho divokí.

„Tento Silvester bude nezabudnuteľní!" sľubovala nám Kate, keď nám s Pierrom pomáhala s kuframi. Aj s Lanou budeme prespávať u nej.

„To dúfam! Sme predsa v New Yorku!" štuchla do nej Lana.

„To, čo sme si pre vás pripravili vás dostane," žmurkol bratranec.

„Pierre Crenshaw, neželaj si ma, ak," začala som, no skočil mi do reči.

„Neboj sa, sesternička. Verím, že aj ty si prídeš na svoje."

„Čo tým myslíš?" nadvihla Lana obočie.

Pierre s Kate si vymenili sprisahanecké pohľady, ktoré neveštili nič dobré.

Celé dni sme sa nič nedozvedeli. Cez Vianoce sa nestalo nič šialené, iba nás nesmierne potešil sneh a mráz. Zasnežený New York bol úžasný. Kate má z izby nádherný výhľad a vedela by som pri tom okne presedieť aj hodiny. Avšak Crenshawci si pre nás pripravili niekoľko akcií. Zašli sme do Central Parku, ktorý bol nie len obrovský, ale aj nesmierne krásny. Neprešli sme však ani polovicu. Raz nás večer Kate vzala aj na klzisko, no ja som ju aj sestru iba z diaľky pozorovala. Pierre sa k nim neskôr pridal, no predtým volal so svojím dievčaťom, ktoré trávi sviatky na Floride. Podarilo sa mu vytiahnuť ma na ľad, no vydržala som na ňom sotva pätnásť minút. Lana s Kate sa mi posmievali, no nevšímala som si to. Čím viac sa blížil Silvester, tým som sa tých dvoch bála viac. Deň pred veľkolepým privítaním Nového roka nám prezradili svoj tajuplný plán.