Úlomky skla

27# úlomok-Pravdivá lož

„Na čo si ma volala s vami, keď tvojho frajera zjavne iritujem?" prehodil Dylan počas obedovej prestávky. Šalát na vidličke zostal na polceste do mojich úst.

„Prosím?"

„Ten, ako sa volá... stretli sme ho aj v parku s dalmatíncom," rozmýšľal.

„Logan?" vyvalila som oči. Prikývol.

„Ale ja s ním nič nemám!" bránila som sa divoko gestikulujúc s vidličkou v ruke. Dylan sa uškrnul. S Loganom sme len priatelia. Moje srdce sa ide zblázniť za chlapcom predo mnou. Za chlapcom s najkrajšími kakaovými očami na svete, vlnitými tmavými vlasmi, hriešnym telom a teraz s tmavomodrou hrubou mikinou a čiernymi džínsami. Zavrtela som hlavou, aby som sa zbavila nemravných myšlienok.

„Ahojte. Môžem si prisadnúť?" ozvalo sa zrazu pri nás ticho. Obaja sme zdvihli hlavu. Pred nami stála Hailey Rogersová. Pozrela som na Dylana, no ten ju bez slova prebodával pohľadom.

„J-jasné," prikývla som.

„Prepáčte, ja len... Kelsey dnes obed nestíha a Chloe je s April," zamrmlala.

„Čo sa stalo?" zamračila som sa.

„S Chloe to je teraz dosť komplikované." Pozrela som na Dylana. Pohľad mi vrátil. Pousmial sa, vstal a odišiel. Neviem, či mu vadila Haileyna prítomnosť alebo nám len chcel dopriať súkromie.

„Ľúbim ju, Mel, no nevládzem. Mám pocit, že sa dusím," priznala sa mi ticho.

„Akoby ma chcela len pre seba. Najlepšie ma niekam zamknúť, kde by sa ku mne nikto nedostal. Nepáči sa jej, keď nemám na ňu čas pre divadlo, potom sa musím učiť, žiarli na každého, na koho prehovorím. Chápeš, že ona žiarlila na Chrisa? Alebo na teba? Toto už nie je normálne, Mel. Chloe chce, aby som sa venovala len a len jej a všetko ostatné išlo bokom, ale to nejde. Na škole sme posledný rok. Snažím sa získať štipendium na univerzitu v New Yorku, aby som sa mohla herectvu venovať profesionálne, takže musím na sebe tvrdo makať. Tiež si chcem užiť posledné chvíle s priateľmi a ľuďmi, na ktorých mi záleží spolu s ňou, ale ona nechce."

Hailey si vložila hlavu do dlaní. Objala som ju okolo pliec. Sľubovala som jej, že to bude dobré. Navrhla som jej, aby sa s tým Chloe zdôverila, na čo mi odvetila, že prečo myslím, že sa pohádali. Mlčky sme jedli, keď do jedálne vošli Chloe s April. Chloe ma spražila takým hnusným pohľadom až mnou striaslo. Hailey si to všimla. Povzdychla si a zavrtela hlavou.

„Vidíš?"

Kráčala unavená z práce domov. Bol to dlhý večer. V reštaurácií bolo vďaka akcii frmol, takže ledva som stihla dorobiť jednu pomocnú robotu, utekala som k druhej a myslela na tretiu. Prechádzala som okolo MOSAX-u, keď som v uličke zazrela pohyb. Niekto vošiel do budovy bočným vchodom. Bolo neskoro. Mala som to nechať tak, no čo ak to nejaký zlodej? Svojím príchodom ho možno vyplaším a nestihne nič ukradnúť. Prebehla som cez cestu a zakrádala sa uličkou. Pouličné svetlo sem ledva dopadalo.

Bola som takmer na konci, keď sa ozvali kroky za mnou. Stuhla som. Opatrne som sa otočila. Za mnou kráčala partia ľudí. Bolo ich možno päť, možno sedem. Nevedela som, ako sa im vyhnúť. Iba ak by som vbehla do budovy. Dvere možno nie sú zamknuté. Chcela som sa rozbehnúť a skúsiť to, no už boli pri mne. Bolo ich šesť. Dve dievčatá a štyria chalani. Jeden vystúpil z partie. Tmavé vlasy mal vyčesané do provokačného účesu, peru, nos aj ucho mu zdobili piercingy. Ten chalan sa nebál riskovať. Horelo mu to v očiach! Uškrnul sa na mňa ako kobra.