Anubis

1.

Dopredu sa ospravedlňujem za množstvo nepresností a výmyslov čo sa týka starovekého Egypta, ale berte tento príbeh ako zábavku a môj oddych, nie ako referát z dejepisu. ;) Užite si čítanie a neberte všetko zase tak vážne. 🥰

Anup alebo Anubis, je staroegyptský boh a vládca podsvetia. Anup bol zobrazovaný ako muž so šakalou hlavou alebo ako šakal ovenčený stuhami a držiaci bič v záhybe svojej laby. Podľa niektorých Anupova podoba nemala pripomínať šakala, ale psa, líšku, vlka alebo ich miešancov. Len zriedkavo sa objavuje v plnej podobe človeka. Dôvod, prečo bol za Anupovo posvätné zviera považovaná psovitá šelma, vyplýva z pozorovania týchto zvierat – psy a šakaly často lovili na okraji púšte, obzvlášť v blízkosti pohrebísk, kde boli pochovaní mŕtvi.

*  *  *

,,Chiona!"

Strhla som sa a okamžite pribehla k biednej posteli môjho len desať ročného brata. Bol celý spotený, hnedé vlásky sa mu lepili na čelo a triasol sa od strachu. Môj malý Ngozi. Už niekoľko mesiacov je vážne chorý. Žiadny liečiteľ nevie prísť na to, čo mu je. Celé dni leží len v posteli, bledne, vykašliava krv a máva vysoké teploty.

Naši rodičia umreli päť rokov dozadu. V našom meste bol mor a bohužiaľ na to doplatili. Obaja. A teraz mi pred očami umiera aj môj malý brat. Nemám dostatok peňazí na to, aby som mu kúpila drahé lieky. Byť bez rodiny sa na vás podpíše aj z finančnej, aj z psychickej stránky. Vyrábam prútené koše, ale tie sa nedajú predať draho. V meste je kríza a skoro nikto nie je ochotný dať peniaze za obyčajné koše. Som rada, že je vôbec na jedlo. Je to ťažký život. A aby toho nebolo málo, Ngozi máva posledné dni nočné mory. Niekedy ho nedokážem upokojiť.

,,Chiona, snívalo sa mi, že ma Anubis stiahol do podsvetia." zašeptal.

,,Bol to len zlý sen. Vieš predsa, že Anubis neexistuje," upokojovala som ho.

,,Ale existuje! Veď je to predsa boh a bohovia nás chránia!"

,,Ja už na bohov dávno neverím, Ngozi. Mám pocit, ako keby nás opustili,"

,,Možno aj áno lebo si prestala veriť!"

Nahlas som si povzdychla a pohladila brata po horúcom čele. Zaželala som mu dobrú noc a vrátila sa k robote. Plietla som koše niekedy aj do rána. Začínali ma bolieť ruky. Odložila som robotu bokom a prešla sa k zrkadlu. Povzdychla som si nad kruhami pod svojimi hnedými očami. Vyzerala som strašne. Čierne dlhé vlasy som mala rozlietané na každú stranu. Nevadí. Urobím čokoľvek preto, aby Ngozi prežil. Aby sme obaja prežili. Žijem takýto život už piaty rok. Nič ma nemôže zastaviť.

*  *  *

Opäť som plietla kôš, keď začal Ngozi strašne kašľať. Pribehla som k jeho posteli a pomohla mu posadiť sa. Párkrát som ho pobúchala po chrbte. Nepomohlo. Kašeľ síce  nebol až tak hrozný ale takto by nezaspal. Neustále by plakal, že ho škriabe v hrdle a dusí sa. Šla som do kuchyne pre nejaké bylinky, keď som zistila, že už žiadne nemáme. Panebože. Čo teraz? Bylinkárka síce býva neďaleko, ale pochybujem, že by mi o takomto čase otvorila.

Ngoziho kašeľ ma presvedčil vstať a ísť mu pre bylinky. Prehodila som si cez svoje biedne biele šaty ešte svetlohnedú látku a pripravovala sa na odchod.

,,Chiona nenechávaj ma tu!" kričal Ngozi.

,,Neboj sa. Ja som hneď tu."

,,Bojím sa! "

,,Neboj sa."

Po tejto vete som zmizla v dverách. Vonku bola hlboká noc a hrobové ticho. Mesiac mi svietil na cestu a ja som opatrne kráčala k bylinkárke. Áno, bála som sa. Ale čo pre neho neurobím? Milujem ho a ak umrie, umriem s ním. Nemôžem prísť o ďalšiu rodinu. Nepripadá to do úvahy.