Anubis

3.

,,Nedokážem sa pozerať na to, ako sa ma Ra snaží úplne zneškodniť. Musím sa vrátiť silnejší než všetci Bohovia dokopy. Ale zároveň nesmiem úplne zaniknúť. Musím mať v Duate duše, ktoré odprevadím na večný odpočinok, aby som tam mal nejaké slovo. Usire si neplní svoju úlohu. Necháva duše blúdiť, až kým ich podsvetie nepohltí. A aj napriek tomu sa k nemu ľudia modlia. Zosadím ho úplne z trónu a zachránim tak milióny duší," rozpovedal sa Anubis.

,,A ako to súvisí so mnou?" nechápala som.

,,Chiona, budeš mŕtvych odprevádzať v mojom mene."

Cítila som, ako mi srdce vynechalo úder. Zalial ma pot a ja som stratila slová. To snáď nemyslí vážne.

,,Prečo ja? Prečo mám riskovať život, keď doma ma čaká chorý brat, ktorý sa nevie postarať sám o seba? Je to sirota preboha, čo s ním bude keď ma zamordujú?" 

,,Nezamordujú, dávam ti svoje slovo."

,,A čo tí mŕtvi kňazi?" 

,,Neďaleko tvojho domu som vytvoril a zapečatil svoju svätyňu. Nikto ju nemá šancu objaviť, dokonca ani Ra. Budeš tam v bezpečí."

,,A čo tam mám robiť?"

,,Budeš vykonávať rituály na mŕtvych telách, ktoré budem nenápadne vynášať pred balzamovaním. Rituál musí byť vykonaný rukou smrteľníka. Keď to stihneme pred balzamovaním, duša sa nedostane k Usiremu."

,,Mŕtve telá? Aký má celý tento plán zmysel?" 

,,Postupne zjednotím ďalších ľudí, ktorí sa budú ku mne v tajnosti modliť. Vytvorím skryté svätyne po celom Egypte a naberiem späť svoju silu. No prv musím nejako začať. A chcem začať takto."

,,Myslíš, že sa k tebe už nikto nemodlí?"

,,Tí, ktorí mi boli najvernejší, dnes zomreli. A tí, ktorí prežili, prestali veriť zo strachu. Vďaka tomu som zoslabol. Cítim sa byť slabší, než nižší Boh."

,,Ako chceš docieliť, aby opäť verili? Zjavíš sa im, tak ako mne?"

,,Viem, čo mám urobiť. Ostatné nechaj na mne. Jediné, čo od teba chcem je pomoc."

,,V tomto ti nedokážem pomôcť, prosím odpusť mi to," riekla som roztraseným hlasom.

Anubis dlhú chvíľu mlčal. Jeho nápad bol totálny nonsens. Chápala som, že je zúfalý a nepremýšľa. No toto nemôže nikdy vyjsť. Hlavne nie so mnou. Nedokážem sa na mŕtvoly pozerať, nie to ich ešte vyprevadiť do Duatu. A hlavne nemôžem riskovať svoj život. Keď zomriem ja, zomrie aj Ngozi.

,,Budeš musieť," povedal prísnym hlasom.

,,Prosím?"

,,Povedal som, že budeš musieť. Vybral som si teba, tak sa rozhodni. Buď splníš, čo ti poviem a zasypem ťa zlatom, alebo ťa stiahnem do podsvetia, rozumela si?"

Jeho zmena správania ma zarazila. Pustil sa kamenného zábradlia a postavil sa tesne predo mňa. Opäť som zaklonila hlavu, aby som mu videla do očí. Cítila som sa tak strašne bezbranná a vyplašená.

,,Vravel si, že by si nikdy neublížil nevinnému," pošepla som roztraseným hlasom.

,,To neplatí pre tých, čo mi odporujú. Stále som dosť silný na to, aby som ťa pripravil o pozemský život."

Nohy sa mi rozklepali, snažila som sa na nich udržať zo všetkých síl. Rešpekt voči nemu sa zmenil na čistú hrôzu. Nevládala som už viacej udržať slzy. Tiekli mi po tvári ako dva vodopády, čo už nikdy nevyschnú.

,,Nemôžem tu nechať Ngoziho samotného," vzlykala som.

,,Tak urob, čo ti vravím, rozumela si?"

Nebolo inej cesty von. Ak som sa chcela vyhnúť Anubisovmu hnevu, musela som súhlasiť. Opatrne som prikývla. Vôbec som nečakala, že dokáže byť takýto. Ale predsa len, je to stále Boh. A ja som stále pre neho len obyčajný smrteľník. Mohla som to čakať.

,,Výborne. Zajtra môžme začať."

Po tejto vete sa zmenil na čierny dym, ktorý sa pomaly okolo mňa rozplynul. Padla som na kolená a objala sa rukami. Rozplakala som sa ako malé dieťa. V hlave som sa snažila dať si všetko dokopy. Všetko sa to udialo tak rýchlo. Bola som tak naivná, keď som si myslela, že by nevinnému nikdy neublížil. Som pre neho len bábka. A keď chcem prežiť, musím sa hýbať podľa neho.

A keď sa budem hýbať podľa neho, obsype ma zlatom. Zlatom, z ktorého zoženiem pre Ngoziho doktora a lieky. Ale keď si uvedomím, čo ma to bude stáť, je mi hrozne. Anubisove zúfalstvo je obrovské. A postupne do neho zatiahne viac a viac ľudí. Z jeho vyhrážania sa mi chce zvracať. Aj z predstavy, že by som teraz blúdila v podsvetí a malý Ngozi by tu pomaly ale isto umieral. Sám. Bez svojej veľkej sestry.

Uvedomila som si, že celá táto konverzácia bola len smutný rozhovor dvoch extrémne zúfalých bytostí. Rozhovor, ktorý bude mať tragické následky.