Ella

20. Elwisov výlev

Síce som mala obavy čo ma bude čakať vo vnútri dodávky, ale prekonala som sa a možno aj v kútiku duše Elwisovi verila.

V jej vnútri nebol nik, iba rôzne prístroje na odpočúvanie a sledovanie, ale očividne nie mňa, ale niekoho iného.

„Waw," prekvapene som zvolala. To je nádhera, toľko gombíkov, páčiek a tlačítok.

„Hlavne sa ničoho nedotýkaj. Na...," otvoril mini chladničku a podal mi fľašu Coca Coly. „Momentálne mám na starosť sledovačky, počas tvojho vyučovania. Nemôžem sa predsa len tak flákať a nič nerobiť. A späť k tvojej otázke, ešte som mu nestihol zavolať, ale čo chceš s tým robiť a čo to vôbec má znamenať?"

„Musím sa ti spovedať?"

„Vieš čo, ani nie som zvedavý a ani prekvapený. A radšej to tvojmu otcovi ani ukazovať nebudem. Tu máš ten mobil späť a rob si s tým čo uznáš za vhodné. Predpokladal som, že nebudeš chcieť, aby to videla celá škola."

„To si predpokladal veľmi dobre a ja ti za to veľmi pekne ďakujem. Ani nevieš akú mám z toho radosť. Si úžasný chlap," usmiala som sa naňho a to som si pri prvom stretnutí s ním, ani nemyslela, že raz budeme takto dobre vychádzať. „Áá, keďže mám ten čas, neporozprával by si mi niečo o tebe a o mojom otcovi ako ste sa dali dokopy a prečo preňho stále pracuješ?"

„Je to dlhý príbeh, ani neviem kde by som začal. Ach, tak teda počúvaj, keď ťa to tak zaujíma, Dievčatko roztomilé. Bol som veľmi mladý približne v tvojom veku. Rodičia ma vykopli z domu. Dodnes som sa s nimi ani raz neprehovoril, ale to je teraz vedľajšie. Túlal som sa asi tri roky po uliciach Rakúska. Bol som bezdomovec. Bolo to moje najhoršie obdobie v mojom živote. Pokiaľ na mňa nenarazil Jakub. Ehm teda tvoj otec..."

„Počkaj. Prečo ťa vykopli?" kukala som naňho s vypúlenými očami.

V tom začalo v aute niečo pípať. Elwis sa strhol. Otočil sa a presunul sa z pohovky na malú otočnú stoličku. Stlačil nejaké tlačítko a ozval sa:

„Subjekt 0895 je v pohybe. Je v pohybe subjekt 0895."

Chvíľu čakal, ale nikto mu neodpovedal.

„Haló, je tam niekto? Subjekt 0895 je v pohybe! Rýchlo! Opúšťa stanovište."

Zaklopal na prednú stranu dodávky.

„Hej, Árni, vyrážame posielam ti súradnice," na niečo klikol a potom sa aj auto pohlo. „Pridaj, tohto musíme dostať," odvrátil sa od zariadenia a prešiel k skrinke odkiaľ si vybral čiernu špeciálnu uniformu a začal sa predo mnou prezliekať. Sledovala so ho očami, ale onedlho som sa zarazila. Je to predsa nechutné. Mohol by mi byť otcom. V ruke už zvieral iba čiernu kuklu na hlavu.

„Rozpredával som všetci cennosti v našom dome, aby som mal na drogy."

„Ty si bol závislý od drog?" vyvalila som naňho oči.

„Iba do doby pokiaľ ma nevyhodili. Potom som už nemal nič a čo som si nažobral mi stačilo iba na rožky a paštétu."

„Je mi to ľúto."

„Je to už dávno. Za všetko vďačím tvojmu otcovi, preto som mu verný aj po toľkých rokoch. To čo pre mňa spravil. To sa nedá nijak zavďačiť. Jedine dôverou, ktorú vo mne má a ja ho neplánujem nikdy sklamať aj keď riskujem s tým tvojím oným veď vieš. Ak by zistil, že som o tom vedel a nepovedal mu to, asi by ma na mieste zastrelil."

„Ako ti pomohol?" musela som sa pridržiavať opierky pohovky, pretože Arnold šoféroval ako blázon. Normálne som mala strach, že nás niekde vykotí. To by otec ich prácou tiež nebol nadšený, ak by mu zabili obľúbenú dcéru a ja som veru umrieť nemala v pláne. Mám predsa ešte celý život pred sebou. Chcem si užívať a baviť sa. V duchu som sa teda modlila, aby to všetko dobre dopadlo aj keď som mala čudný pocit, že toto neskončí podľa mojich predstáv, ktoré viedli iba k tomu, že Elwis vyskočí z auta, chytí sledovanú osobu a zatkne ju.

„V jedno upršané popoludnie som žobral na viedenskej stanici. Pamätám si na to dosť čerstvo. Nikdy na tú chvíľu nezabudnem. Bolo to také, ani to neviem opísať, to proste nejde. Pre človeka bez domova to bolo akoby sa pri ňom zjavil anjel. Najprv iba okolo mňa prešli. Skleslo so smutnými očami som za nimi hľadel. Potom sa ten chlapec otočil a pohľady sa nám stretli. Zastavil. Potiahol svojho otca za rukáv vetrovky. Zastavil aj on a začal na syna kričať, nech nezdržuje, pretože zmeškajú vlak domov. Nakoniec ho aj tak zmeškali," zasmial sa Elwis, keď si na ten moment spomenul. „Niečo povedal otcovi a prstom ukázal na mňa. Otec zavrtel hlavou, ale syn nástojil. Žena na nich vybehla, že čo blbnú, keď vlak odchádza o minútu. Dve slečny po jej bokoch si prezerali nechty a škaredo zazerali na mňa. Boli to krásne dievčatá."

„Otec má sestry?"

„Mal. Žiaľ zahynuli."

„Ako? Čo sa im stalo? Museli byť predsa mladé, nie?"

„Myslím, že by bolo najlepšie, ak by ti o tom radšej porozprával sám. Nechcem provokovať a odo mňa to nemáš."

„Fajn. Pokračuj."

„No a vlastne sa mu nejako podarilo otca prehovoriť. Prišiel potom ku mne. Podal mi päťdesiat eur a opýtal sa ma či chcem ísť s nimi. Neodolal som a išiel som aj keď sme na ďalší vlak museli čakať štyri hodiny. Nevadilo mi to, lebo jeho sestry boli fakt očarujúce a ja som sa mal na čo po celý ten čas pozerať. Vzali si ma k sebe domov. Okúpal som sa, najedol a o týždeň som mal od nich prenajatý jednoizbový byt. Zaplatili mi aj školu. Úspešne som ju ukončil a začal pracovať po boku Jakubovho otca a neskôr, keď aj keď Jakub dokončil tú svoju, tak sme sa dali na kriminalistické skúšky, ktoré sme tiež úspešne zvládli a vždy si navzájom pomáhali. Odkedy som sa dostal k nim, odvtedy sme s Kubom nerozlučný kamoši. Naozaj sme zažili čarovné dni, na ktoré rád spomínam. Bola s ním sranda. Ako mladí sme si užili až-až, aj keď som ho mal občas vyše hlavy, ale keď si sa narodila ty, tak už bol znesiteľnejší a ani sme sa tak nevídali. Pokiaľ ma pred dvoma týždňami nepožiadal, či by som mohol byť po tvojom boku počas školského roka."

  „Milé," nevedela som čo mu viac na to povedať a ani som nestihla, pretože ma odhodilo na druhú stranu pohovky, keď auto tak prudko zaflekovalo. Elwis otvoril dvere a s kuklou na hlave sa rozbehol do ulice.

***

Elwis vyletel na akciu. 

Ako to dopadne? Chytí sledovaného bez problémov alebo nejakým budú musieť čeliť?

To sa dozvieme v ďalšej kapitole, ktorá by mohla vyjsť zajtra alebo v stredu. 

A čo hovoríte na jeho smutný príbeh?

Ďakujem za každý koment. 

*Mery*