Ella

24. "Ona ma prinútila"

Na chvíľu som sa zahľadela na prebiehajúci zápas a cítila som sa konečne po dlhšom čase naozaj dobre. Bola som tak rada, že som sa o svoje trápenie s niekým podelila. Asi som to naozaj potrebovala. Verím, že Dáška ma nesklame a budeme navždy najlepšími kamarátkami. Obrátila som sa na ňu, ale ona ma nevnímala, na niekoho uprene hľadela. Pozrela som sa tam kam sa pozerá ona. Hľadela na chalanov z vyššieho ročníka, v ktorom sa nachádza aj môj brat. Chalani tam robili kliky.

„Komu pozeráš na zadok?" strčila som do nej. „Ktorí z nich to je. No tak Dáša, povedz mi to!" žobronila som, ale ona sa na mne dobre bavila a nechávala ma v očakávaní.

„Ja neviem, či ti môžem veriť."

„Čo? Potom všetkom čo som ti teraz vyrozprávala mi neveríš?"

„Nemyslela som to tak, neverím, že by si udržala tajomstvo, že by si mu to nebola hneď vešala na nos."

„Ty mu to nechceš povedať?"

„Bravóó! Veď ani ty si nepovedala Emilovi, že ho miluješ!"

„Ja ho nemilujem!"

„Miluješ!"

„Drž hubu!"

Chalani už skončili s klikmi a profák im dal voľný čas. Nech robia čo chcú. Všimla som si, že si to Florián namieril priamo k nám.

„Môžeš?" opýtal sa ma a podával mi ruku. Povedala som Dáše, že sa hneď vrátim. Vytiahol ma na nohy a zdialili sme sa o niekoľko krokov.

„Si v poriadku?" vyzeral ustarostene.

„To ti ako fakt Emil vešá všetko na nos?"

„Som tvoj brat. Mal by som to vedieť, hlavne ak po tebe Timon ide. Kde vôbec bol Elwis?"

„Odbehol na záchod," musela som ho predsa kryť. Nemôžem mu povedať, že mi dal voľnosť, ak by sa to otec dozvedel, tak by bolo koniec Elwisa. Toľko zrady by mu neodpustil.

„Nehovor to Emilovi, ale Dáša je fakt kočka. Prečo furt na nás pozerá?"

Obzrela som sa. Videla som na nej ako jej žiarlia oči a ako sa usmieva. Urobila som kyslí ksicht a prstom som ukázala na Floriána. Jej sa páči môj brat? Odkedy?

„Nehovor jej to, ale páčiš sa jej," trochu jej s tým predsa pomôžem, nie? Keď viem, že aj jemu sa páči. A možno s tým naštvem Emila, keď s Floriánom začne chodiť, tak sa s Emilom pohádajú.

„Naozaj?" povedal nemu a obišiel ma. Mieril priamo k nej. On je teda odvážlivec. Pridala som do kroku aj ja. Chcela som to počuť alebo mu to mám zakázať?

„Čau Dáša, nechceš po škole zbehnúť na kofolu?"

S úžasom otvorila ústa a už aj prikyvovala, že rada pôjde. Potom sa brat konečne odpratal.

„Počkaj, končím..." zakričala ešte za ním.

„Viem, kedy končíte," ukázal na mňa. Čo ja s tým mám?

„To je úžasné, to je senzačné! On ma pozval von? To by som nebola nikdy dúfala!" radovala sa Dáša a priam po mne neskákala.

„Kedy sa ti začal páčiť môj brat? Kde si ho výdala?"

„Však furt bol pri Emilovi, ale vtedy som ho nijak extra neregistrovala. No, ale keď som ho včera videla u vás."

„Ty si sa s ním stretla u nás?"